V strede obce Vidiná, kúsok na sever od Lučenca, stojí barokový kaštieľ s nárožnými vežičkami, mansardovou strechou z medi a erbmi Asbóthovcov a Spillmannovcov nad bránou. Hoci patrí k menej známym šľachtickým sídlam Novohradu, oplatí sa zastaviť: okolo neho sa rozprestiera anglický park so starými stromami a v jeho múroch už takmer storočie žije rehoľná komunita verbistov.
História a zaujímavosti
Obec Vidiná vznikla už koncom 13. storočia na náplavovej nive Krivánskeho potoka. Na mieste dnešného kaštieľa stála podľa tradície staršia opevnená stavba pochádzajúca ešte z husitského obdobia. Rod Forgáchovcov ju v roku 1706 prestaval na barokový kaštieľ a dal mu podobu, ktorú si stavba v základných rysoch zachovala dodnes. Začiatkom 19. storočia prešla ešte slohovými úpravami. Od roku 1890 patrilo panstvo grófovi Jánosovi Asbóthovi a jeho manželke Hedvige Asbóthovej, rodenej Spillmannovej – práve ona sa stala poslednou šľachtickou majiteľkou kaštieľa. Manželia dali v obci postaviť aj Kostol Božského Srdca Ježišovho, ktorého posviacka sa konala 19. júla 1924.
Grófka Asbóthová chcela po manželovej smrti prenechať dom, hospodárske budovy aj kostol do správy rehole, ktorá by v nich pokračovala v duchovnej aj hospodárskej činnosti. Po niekoľkých rokovaniach padla voľba na Spoločnosť Božieho Slova (rehoľu verbistov). V máji 1927 jej grófka majetky predala, pričom si vymienila doživotné bývanie v dome a ročnú rentu. Slávnostná posviacka Misijného domu Božského Srdca Ježišovho sa konala 9. septembra 1927 a prvým rektorom sa stal páter Félix Drevek. Dom hneď od začiatku prijal 35 chovancov pokračujúcich v štúdiu, k nemu patriace hospodárstvo postupne zásobovalo obilím, zeleninou, ovocím a neskôr aj chovom dobytka ďalšie misijné domy verbistov na Slovensku. Po roku 1950 kaštieľ pripadol štátu, no od roku 1990 opäť slúži pôvodnému účelu ako misijný dom rehole.
