Kaštieľ vo Vidinej sa nachádza priamo v strede rovnomennej obce, kúsok na sever od Lučenca, v srdci novohradského regiónu na náplavovej nive Krivánskeho potoka. Ide o jedno z menej známych, no architektonicky pôvabných šľachtických sídiel južného stredného Slovenska, dodnes obývané rehoľnou komunitou.
História a architektúra
Obec Vidiná vznikla už koncom 13. storočia. Na mieste dnešného kaštieľa stála podľa tradície staršia opevnená stavba pochádzajúca ešte z husitského obdobia. Rod Forgáchovcov ju v roku 1706 prestaval na barokový kaštieľ a dal mu podobu, ktorú si stavba v základných rysoch zachovala dodnes. Začiatkom 19. storočia prešla ešte slohovými úpravami. Od roku 1890 patrilo panstvo grófovi Jánosovi Asbóthovi a jeho manželke Hedvige Asbóthovej, rodenej Spillmannovej – práve ona sa stala poslednou šľachtickou majiteľkou kaštieľa. Manželia dali v obci postaviť aj Kostol Božského Srdca Ježišovho, ktorého posviacka sa konala 19. júla 1924.
Kaštieľ má pôdorys v tvare písmena U a skladá sa z reprezentatívnej obytnej časti obrátenej do záhrady, zdobenej nárožnými vežami so strieškami, a z jednoduchšej hospodárskej časti. Krídlo do nádvoria uzatvára murovaný barokový štít s polkruhovou bránou, v ktorom sú zasadené erby rodín Asbóthovcov a Spillmannovcov. Fasády člení lizénové rámovanie a prelamované frontóny, strechu kryje mansardová konštrukcia – pôvodne šindľová, od roku 2015 medená. V interiéri sa zachovali historické kláštorné a pruské klenby. Pod kaštieľom kedysi viedla aj podzemná chodba, dnes už zasypaná.
Čo tam nájdete
Grófka Asbóthová chcela po manželovej smrti prenechať dom, hospodárske budovy aj kostol do správy rehole, ktorá by v nich pokračovala v duchovnej aj hospodárskej činnosti. Po niekoľkých rokovaniach padla voľba na Spoločnosť Božieho Slova (rehoľu verbistov). V máji 1927 jej grófka majetky predala, pričom si vymienila doživotné bývanie v dome a ročnú rentu. Slávnostná posviacka Misijného domu Božského Srdca Ježišovho sa konala 9. septembra 1927 a prvým rektorom sa stal páter Félix Drevek. Dom hneď od začiatku prijal 35 chovancov pokračujúcich v štúdiu, k nemu patriace hospodárstvo postupne zásobovalo obilím, zeleninou, ovocím a neskôr aj chovom dobytka ďalšie misijné domy verbistov na Slovensku. Po roku 1950 kaštieľ pripadol štátu, no od roku 1990 opäť slúži pôvodnému účelu ako misijný dom rehole. Interiér preto nie je bežne otvorený verejnosti a je určený predovšetkým potrebám rehole a jej hostí. Návštevníci si tak môžu prezrieť najmä vonkajší vzhľad budovy s nárožnými vežičkami a priľahlý anglický park so starými vzácnymi stromami, ktoré tu grófka nechala vysadiť ešte v 19. storočí.
Ako sa tam dostať
Vidiná susedí priamo s mestom Lučenec a je súčasťou jeho širšej mestskej aglomerácie, preto je ľahko dostupná autom aj mestskou hromadnou dopravou z Lučenca. Z hlavnej cesty treba odbočiť na Zvolenskú cestu a ďalej na Športovú ulicu, kde je možné zaparkovať pri miestnom úrade. Odtiaľ vedie krátka prechádzka na ulicu V. Clementisa, z ktorej je kaštieľ vidieť najlepšie.
Tipy na výlety v okolí
V Lučenci stojí za návštevu Novohradské múzeum a galéria aj secesný Vigado, neďaleko sa nachádza aj Fiľakovský hrad s expozíciou stredovekých dejín, termálne kúpalisko v Rapovciach a vodná nádrž Ružiná vhodná na letnú rekreáciu a cykloturistiku. V okruhu necelých 20 kilometrov leží aj kaštieľ v Haliči, Zichyho kaštieľ v Divíne a kaštieľ v Ožďanoch.
Praktické informácie
Keďže v kaštieli sídli rehoľná komunita, interiér nie je súčasťou bežnej turistickej ponuky. Pred návštevou odporúčame rešpektovať súkromie objektu a obmedziť sa na prehliadku exteriéru a parku, prípadné otváracie hodiny alebo možnosť sprístupnenia je vhodné vopred overiť priamo u správcov misijného domu.
