Načítava sa stránka…
Preskočiť na obsah
Krasneslovensko.eu
Krasneslovensko.eu
Kostol Najsvätejšej Trojice s gotickými freskami (Rákoš)
1 / 1
Kostoly a katedrály

Kostol Najsvätejšej Trojice s gotickými freskami (Rákoš)

Neskororománsky kostol pri Jelšave s maľbami z prelomu 14. a 15. storočia, legendou o sv. Ladislavovi a vzácnym Bohom s tromi tvárami.

Základné informácie

GPS
48.60341, 20.14701
Typ vstupného
Dobrovoľné príspevky
Sezónnosť
Iba počas turistickej sezóny (mimo nej po dohode)
Režim otváracích hodín
Pevné otváracie hodiny (v letnej sezóne)
Otváracie hodiny
Letná sezóna 2026 (1. 7. – 29. 8.): streda – sobota 10.00 – 16.00. Mimo sezóny po predchádzajúcom ohlásení u správkyne kostola.
Časová náročnosť
Krátka zastávka do 1 hodiny
Možnosť online rezervácie
Nie

Článok

Na vyvýšenom mieste v severnej časti Rákoša, bývalej banskej obce neďaleko Jelšavy, stojí pod vrchom Železník malý rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice. Kompaktná stavba bez veže s polkruhovou apsidou patrí k mála románskym stavbám na Gemeri, ktoré sa zachovali takmer v pôvodnej podobe. Vnútri ju pokrývajú stredoveké nástenné maľby – od Krista v mandorle cez legendu o svätom Ladislavovi až po ojedinelé zobrazenie Boha s tromi tvárami. Kostol je súčasťou Jelšavského okruhu Gotickej cesty a od roku 2022 patrí medzi dvanásť kostolov Gemera a Malohontu, ktorých stredoveké nástenné maľby získali Značku európskeho dedičstva.

História

Kostol postavili v jednej stavebnej etape okolo polovice 13. storočia, sakristia pribudla krátko nato. Obec sa v roku 1318 spomína pod názvom Tarphalwa, meno Rákoš je doložené od roku 1427. Na kopci nad obcou stál hrad Bebekovcov, z ktorého zostali zrúcaniny; podľa povesti s ním kostol spájala tajná podzemná chodba. Prosperita, ktorú kraju prinášalo baníctvo a hutníctvo, sa na prelome 14. a 15. storočia premietla do bohatej maliarskej výzdoby interiéru.

Na prelome 16. a 17. storočia prevzali kostol protestanti. Odstránili gotické oltáre, stredoveké maľby zatreli a do lode vstavali drevenú emporu, aby získali viac miest na sedenie. Po návrate katolíkov v 18. storočí kostol prestavali a v roku 1752 ho ďalej upravili – v severnej stene prerazili nové okná, dve južné zväčšili a zmenili zariadenie. Rovný drevený maľovaný strop nesie letopočet 1737. Pred kostolom stojí murovaná baroková zvonica s dreveným nadstavcom.

Architektúra

Jednoloďový kostol má obdĺžnikový pôdorys, na východe užšiu polkruhovú apsidu a na severe sakristiu. Pôvodne ho osvetľovalo päť vysokých úzkych okien – dve v apside a tri v južnej stene lode, severná stena bola bez otvorov. Hoci tvarom ide o neskororománsku stavbu, nesie aj gotické prvky: lomený oblúk medzi loďou a apsidou a lomený južný portál so skosením. Areál obklopuje kamenný múr hrubý asi 0,6 metra, ktorý nemal obranný účel – chránil cintorín pred zvieratami.

Stredoveké maľby

Zachované maľby sa datujú do záveru 14. a začiatku 15. storočia a ich vznik sa spája s bohatým rodom Bebekovcov.

  • Apsida: Kristus v mandorle s anjelmi, štyria cirkevní otcovia a symboly evanjelistov. Na stenách sú proroci, apoštoli a traja svätí uhorskí králi – Štefan, Imrich a Ladislav, v ostení okien sväté Katarína, Barbora, Alžbeta a Margita Uhorská.
  • Pochovanie Krista: nezvyčajný výjav, v ktorom Kristus stojí v hrobe a podopiera ho Panna Mária.
  • Víťazný oblúk: svätci, proroci, múdre a nerozumné panny, čiastočne poškodená Panna Mária Ochrankyňa a dobre zachovaná sediaca postava žehnajúceho Boha s tromi tvárami a štyrmi očami. Takéto zobrazenie Najsvätejšej Trojice neskôr zakázal Tridentský koncil. Maľbu objavili v roku 1993.
  • Severná stena lode: v troch vodorovných pásoch legenda o svätom Ladislavovi s jazdcami v boji proti Kumánom a Posledný súd – mŕtvi vstávajú z hrobov a archanjel Michal oddeľuje spasených, ktorí kráčajú k bráne neba, od zatratených, ktorých čerti vlečú k bráne pekla.
  • Votívne obrazy: Nanebovzatie Panny Márie, jednotliví svätci a Stigmatizácia svätého Františka – ruka svätca so stigmami je logom kostola.

Na vonkajšej južnej stene sa zachovali zlomky maľby Madony s dieťaťom. Pri južnom portáli si všimnite drobné jamky, takzvané magické jamky – považujú sa za stopy po zoškrabovaní „kostolného prachu“, ktorý ľudia používali pri bielej mágii.

Obnova

Koncom 80. rokov 20. storočia bol kostol vo zlom stave. Pri obnove odstránili novovekú predsieň pred vstupom a okná vrátili do pôvodných tvarov, niektoré čiastočne zrekonštruovali. Reštaurovanie interiéru sa na dlhé roky prerušilo a znovu sa rozbehlo v roku 2009. Zariadenie kostola je zatiaľ uložené mimo neho a vrátiť sa má po dokončení reštaurovania.

Ako sa tam dostať

Rákoš leží v okrese Revúca neďaleko Jelšavy, na úpätí Železníka v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Kostol stojí na vyvýšenine v severnej časti obce.

Praktické informácie

  • Vstup: dobrovoľný príspevok na údržbu pamiatky.
  • Otvorené: v letnej sezóne od stredy do soboty v pravidelných hodinách, mimo nej po predchádzajúcom ohlásení u správkyne kostola.
  • Výklad: audiosprievodca cez QR kódy.
  • Správca: kostol je rímskokatolícky.

Páči sa vám toto miesto?

Počasie na mieste

  • dnesVýdatné zrážky · 9.5 mm10°3°
  • zajtraSlabý dážď · 26.2 mm7°0°
  • so 14.11.Jasno8°-2°
  • ne 15.11.Oblačno6°-1°
  • po 16.11.Výdatné zrážky · 13.6 mm5°2°

Na vonkajšiu návštevu si radšej vyberte deň bez zrážok.

Zdroj: MET Norway, licencia CC BY 4.0. Hodinové dáta sme zhrnuli na denné.

Kontakt

Telefón
Web

Vhodnosť / prístupnosť

Vhodné pre deti
Vhodné pre staršie deti

Služby a vybavenie

Jazyková dostupnosť
SK

Doplňujúce informácie a špecifikácie

Architektonický sloh
Iné (neskororománsky kostol s gotickými prvkami)
Obdobie / Rok vzniku
okolo polovice 13. storočia (maľby koniec 14. – začiatok 15. storočia)
Pamiatka UNESCO
Nie
Spôsob prehliadky
Audio sprievodca (QR kódy)
V okolí

Kam ďalej