Len málokto vie, že meno celej jednej pravekej kultúry pochádza z maličkej gemerskej dedinky, v ktorej dnes žije iba niekoľko desiatok obyvateľov. Na okraji obce Kyjatice v okrese Rimavská Sobota, v regióne Malohont a v srdci Revúckej vrchoviny, sa nachádza archeologicky mimoriadne významné miesto – žiarové pohrebisko, podľa ktorého dostala pomenovanie praveká kyjatická kultúra. Lokalita leží na hrebeni nad obcou, na ceste k miestnej časti Kadlub, neďaleko bývalého areálu poľnohospodárskeho družstva, a dnes ju pripomína obnovený archeologický pamätník.
Kultúra, ktorá dostala meno podľa Kyjatíc
Kyjatická kultúra patrila do okruhu takzvaných popolnicových polí a existovala približne v rokoch 1100 – 700 pred n. l., teda v mladšej a neskorej dobe bronzovej. Jej ľud obýval najmä juh stredného Slovenska – Ipeľskú, Lučenskú a Rimavskú kotlinu, Krupinskú planinu, Cerovú a Revúcku vrchovinu – a priľahlú severnú časť Maďarska. Venoval sa poľnohospodárstvu a chovu zvierat, na opevnených výšinných hradiskách spracúval rudy a vyrábal bronz, osídľoval aj jaskyne v krase. Archeológovia dnes poznajú približne 300 lokalít tejto kultúry, systematicky však boli preskúmané len niektoré – a Kyjatice patria medzi ne.
Na pohrebisku sa našlo približne dvesto žiarových hrobov. Nebožtíkov vtedajší obyvatelia spaľovali na pohrebnej hranici, ktorú bolo podľa archeológov vidieť z veľkej diaľky – žiarový pohreb predstavoval popri smútočnom aj pôsobivé verejné divadlo. Spopolnené pozostatky ukladali do keramických popolníc, ktoré následne vkladali do skrinkových hrobov – jám obložených po stranách plochými kameňmi, s ďalším kameňom na dne ako podložkou pre urnu. Antropologické analýzy ukázali, aký tvrdý bol vtedajší život: ľudia sa dožívali v priemere len 20 až 25 rokov a polovica detí zomierala pred pätnástym rokom života.
História výskumu
Prvý archeologický výskum na lokalite uskutočnil už v roku 1941 nestor slovenskej archeológie Vojtech Budinský-Krička. Systematickejší a rozsiahlejší výskum priniesla prvá polovica 80. rokov pod vedením Václava Furmánka z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Archeológ na mieste doslova žil – mal tu maringotku a pri vykopávkach mu pomáhali aj miestni obyvatelia. Na základe výsledkov výskumu bol v roku 1985 na mieste zriadený pôvodný pamätník. Furmánek rád spomína, že Budinský-Krička sa ho po otvorení pamätníka žartom spýtal, či by tu nemohol byť pochovaný.
Čo tam nájdete dnes
Obnovený pamätník, verejnosti predstavený v júli 2021, tvorí niekoľko naznačene zrekonštruovaných skrinkových hrobov s novými replikami keramických popolníc. Pôvodné laminátové kópie nahradila hrnčiarka Danka Bakšová z Hrnčiarskych Zalužian hlinenými replikami, pri ktorých tvorbe mala ako predlohu originály zo Slovenskej akadémie vied. Hroby chránia drevené konštrukcie s priehľadnou strieškou, areál dopĺňa informačná tabuľa, ukážka pohrebnej hranice z bukového dreva a drevené oplotenie vymedzujúce miesto pôvodného žiaroviska. Ide o nenápadné, pokojné miesto uprostred lúky, ktoré si zachovalo autentickú atmosféru pravekého pohrebiska.
Pamätník je zároveň prvou zastávkou náučného chodníka Vŕšok, otvoreného v roku 2022. Trasa dlhá 1,2 kilometra s prevýšením asi 70 metrov vedie po miestnej komunikácii na sever k samote Kožiak a na štyroch paneloch predstavuje okrem pohrebiska aj lesy, chránené územia a faunu a flóru okolia Kyjatíc. Prejdete ju približne za hodinu.
Praktické informácie
- Pohrebisko je voľne prístupné celoročne, bez vstupného a bez pevných otváracích hodín.
- Od autobusovej zastávky v Kyjaticiach je to k pamätníku asi 700 metrov po miestnej ceste smerom na Kadlub, najpohodlnejšie sa sem však dostanete autom.
- Terén je nenáročný, vhodný na kratšiu prechádzku. Priamo na mieste nie sú k dispozícii žiadne služby ani občerstvenie.
Tipy na výlety v okolí
Návštevu pohrebiska určite spojte s prehliadkou evanjelického kostolíka v Kyjaticiach, ktorý je zastávkou Gotickej cesty. Takmer neporušene zachovaná románsko-gotická stavba z prelomu 13. a 14. storočia ukrýva vzácne stredoveké fresky vrátane pôsobivého Posledného súdu, renesančný maľovaný kazetový strop a románsku kamennú krstiteľnicu. Obec je známa aj tradičnými drevenými kyjatickými hračkami s typickým ornamentálnym zdobením – sám starosta hovorí o „troch K“: kyjatické hračky, kyjatický kostolík a kyjatická kultúra. Ďalšie pamiatky Malohontu a Gemera, vrátane expozícií Gemersko-malohontského múzea, nájdete v neďalekej Rimavskej Sobote.
