Voda, ktorá vyviera zo zeme stále rovnako teplá a perlí sa bublinkami oxidu uhličitého – práve pre ňu sa Sliač stal jedným z najslávnejších kúpeľných miest bývalého Uhorska. V kúpeľoch Sliač, ležiacich vo Zvolenskej kotline medzi Banskou Bystricou a Zvolenom v nadmorskej výške okolo 373 m, vyviera minerálna voda, ktorú miestni obyvatelia využívali už v stredoveku — dnes patrí medzi najvzácnejšie liečivé pramene na Slovensku.
Svetový unikát pod horami
Hlavný, takzvaný Kúpeľný prameň vyviera priamo pod Kúpeľným domom a má stálu izotermálnu teplotu približne 33 °C – vďaka tomu sa môže využívať na kúpele bez akéhokoľvek umelého ohrievania či chladenia. Ostatné pramene v okolí sa pohybujú medzi 12 až 23 °C. Voda je typu síranovo-hydrouhličitá, horečnato-vápenatá, s vysokým obsahom oxidu uhličitého.
Jeden zo štyroch na svete
Prirodzene teplý izotermálny prameň s takýmto obsahom CO₂ má vo svete len štyri kúpeľné miesta — a jediné v celej strednej Európe je práve tu, v Sliači. Hlavný prameň vydáva približne 5 litrov vody a 10 litrov minerálneho plynu za sekundu.
Oxid uhličitý z prameňov mal kedysi aj temnú povesť. Pri prameňoch v dnešnej časti Rybáre ľudia nachádzali uhynuté vtáky a drobné zvieratá, ktoré sa udusili uvoľneným plynom. Keďže vtedy nevedeli prečo, o mieste vznikli mnohé povery a povesti.
Päť prameňov, päť chutí
V kúpeľnom areáli nájdete okrem Kúpeľného prameňa ďalšie štyri pitné pramene, z ktorých si môžete vodu načapovať:
- Štefánik – najstudenší (asi 12 °C) a medzi návštevníkmi najobľúbenejší. Pôvodne sa volal Jozefov prameň podľa uhorského palatína Jozefa, ktorý kúpele navštívil v roku 1823, neskôr niesol meno Partizán a dnes opäť Štefánik.
- Bystrica – s teplotou okolo 23 °C, starším názvom Dorothea.
- Lenkey – má teplotu asi 22,5 °C, obsahuje jód a odporúča sa pri ochoreniach štítnej žľazy.
- Adam – s teplotou približne 23 °C.
Liečba srdca aj ďalších chorôb
Voda sa využíva predovšetkým pri liečbe ochorení obehovej sústavy, no pomáha aj pri onkologických a gynekologických ťažkostiach, poruchách trávenia či ochoreniach štítnej žľazy — vďaka čomu si Sliač vybudoval povesť jedného z najkomplexnejších kúpeľných miest na Slovensku.
Z histórie
Termálne pramene sa spomínajú už v prvej písomnej listine o Sliači z roku 1243. Kúpele sa postupne rozvíjali od 17. storočia a najväčšiu slávu zažívali v 19. a na začiatku 20. storočia. Liečili sa tu napríklad Božena Němcová, Ján Kollár, Pavol Országh Hviezdoslav, Lajos Kossuth či Franz Grillparzer. Andrej Sládkovič počas pobytu v Sliači napísal svoje najvýznamnejšie diela Marína a Detvan. V kúpeľnom parku stojí kaplnka sv. Hildegardy z roku 1855.
Praktické informácie
- Prístup: kúpele ležia asi 1 km od železničnej stanice Sliač, dostanete sa k nim aj autobusom. Pri areáli je platené parkovisko.
- Areál: rozsiahly kúpeľný park s anglickou úpravou a lesnou časťou má spevnené chodníky vhodné aj pre kočíky.
- Tip: zoberte si prázdnu fľašu a ochutnajte všetky pramene – každý chutí trochu inak. Pri pitnej kúre sa však riaďte odporúčaním lekára.
- Vstup: kúpeľný park a pitné pramene sú voľne prístupné.
