Fľašu Brusnianky pozná z regálov takmer každý – no ochutnať ju priamo tam, kde vyviera zo zeme, je celkom iný zážitok. V Brusne na Horehroní, neďaleko Banskej Bystrice smerom na Podbrezovú, vyvierajú viaceré minerálne pramene, ktoré dali základ tunajším kúpeľom v 19. storočí. Kúpeľný areál leží v zalesnenom údolí medzi Nízkymi Tatrami a Veporskými vrchmi a spolu s prameňmi je príjemným cieľom na krátku zastávku aj celodenný oddych.
Pramene a ich príbeh
Prvýkrát sú pramene v Brusne písomne doložené v roku 1818 vo farskej kronike v Medzibrode. Pravdepodobne ich však už dávno predtým poznali a využívali drevorubači, baníci a uhliari z okolia. V roku 1834 sa začala stavba prvého kúpeľného domu, dokončili ho v roku 1837 a o rok neskôr, v roku 1838, sa začala prvá kúpeľná sezóna. Kúpeľný dom v roku 1859 vyhorel a po obnove v roku 1861 dostal pôdorys v tvare písmena U – dnes je to pavilón Vepor.
Obdobie prvej Československej republiky bolo pre Brusno časom rozkvetu. Po druhej svetovej vojne boli kúpele v zlom stave, ktorý ešte zhoršil požiar v roku 1947. Ich obnovy sa ujali Podbrezovské železiarne, po roku 1948 kúpele prešli pod štát. Najväčšie zmeny priniesla výstavba liečebného domu Poľana, ktorý bol otvorený po roku 1985.
Kyselka, ktorá lieči
K liečebným účelom sa v Brusne využívajú najmä štyri pramene – Ondrej, Ludwig, Paula a Ďumbier – s veľmi podobným chemickým zložením. Prameň Ondrej objavili spolu s ďalšími zdrojmi pri hydrogeologickom prieskume v 80. rokoch 20. storočia. Jeho voda je síranovo-hydrogénuhličitanového typu, vápenato-horečnato-sodná, stredne mineralizovaná a slabo uhličitá, s vyšším obsahom fluoridov.
