Ľubietová medzi Poľanou a Veporskými vrchmi pôsobí dnes ako pokojná podhorská obec, no pod jej kopcami sa skrýva päťsto rokov baníckej histórie. Náučný banský chodník vás prevedie po medených baniach na Podlipe – popri haldách, zelenom jazierku zafarbenom meďou a vstupoch do starých štôlní, z ktorých do niektorých, napríklad do štôlne Andreas, môžete s baterkou aj nakuknúť. Je to výlet pre zvedavcov, ktorých baví technika, minerály aj príbehy starých banských miest.
Banská história Ľubietovej
Ložiská v okolí využívali ľudia už v praveku, písomné dejiny mesta sa však začínajú rokom 1379, keď kráľ Ľudovít Veľký udelil baníckej osade mestské výsady. Ľubietová mala rovnaké privilégiá ako slobodné kráľovské banské mestá Kremnica a Banská Bystrica a patrila do spolku siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčší rozmach zažila v 14. až 16. storočí, keď sa tu ťažila a spracúvala medená ruda. V 15. storočí ovládal produkciu podnikateľ Ján Falbrecht z Torune, začiatkom 16. storočia sem prenikla mocná thurzovsko-fuggerovská spoločnosť.
Ložisko Podlipa na južnom svahu vrchu Vysoká sa ťažilo najmä v 15. a 16. storočí. V čase najväčšej slávy tu bolo v prevádzke až 23 štôlní a banských polí; asi dvadsať štôlní leží nad sebou v úrovniach vzdialených zhruba desať metrov. Ruda bola mimoriadne bohatá – obsah medi miestami presahoval 20 percent. Podľa odhadu prieskumu sa tu za päť storočí vyťažilo asi 25-tisíc ton medi a približne 1 760 ton striebra. Banícke mesto sa nevzdávalo ani neskôr: v roku 1665 tu vznikla fabrika na výrobu mosadze a v roku 1692 vysoká pec, údajne prvá v Hornom Uhorsku. Mediarstvo zaniklo okolo roku 1870 a nakrátko ho nahradila ťažba železnej rudy.
Minerály, ktoré pozná celý svet
Ľubietová má v mineralógii zvučné meno. Na Podlipe bol objavený libethenit – tmavoolivovozelený až čiernozelený fosforečnan medi so skleným leskom, ktorý v roku 1823 ako prvý na svete opísal nemecký mineralóg Johann Friedrich August Breithaupt a pomenoval ho podľa nemeckého názvu obce Libethen. Z ľubietovských lokalít pochádzajú aj ďalšie nerasty opísané vedou: smaragdovozelený euchroit z lokality Svätodušná a modrý mrázekit s obsahom bizmutu a medi. Z druhotných minerálov tu nájdete aj pseudomalachit a modrý langit, ktorý sa tvorí na stenách chodby Jakob. Zbieranie minerálov na haldách je zakázané – ich krásu si môžete pozrieť v miestnej expozícii.
Trasa chodníka
Chodník otvorili v roku 2014 a má 13 zastávok s informačnými panelmi o histórii baníctva, spôsoboch ťažby, mineráloch a prírode. Podľa zvoleného okruhu meria až 9,3 km, prekonáva prevýšenie okolo 340 m a jeho prejdenie zaberie do štyroch hodín. Začína v obci na Námestí V. Dunajského pri Mlynárskej ulici, na začiatku vedie súbežne s modrou turistickou značkou, na konci krátko so zelenou; väčšinou ide po miestnych komunikáciách a chodníkoch.
- Jazierko na Podlipe – jeho voda je vďaka medi sfarbená do zelena.
- Štôlňa Andreas – patrí k zachovaným a prístupným štôlňam, je dlhá asi 50 metrov; väčšina ostatných je zavalená.
- Židovská štôlňa – kratšia než 100 metrov a mladšia ako stredoveké diela, razili ju už aj strojovým vŕtaním. Podľa miestnej tradície sa v nej počas vojny ukrývali Židia.
- Banská chodba Jakob – na jej stenách sa vytvára modrý langit, z bezpečnostných dôvodov je však neprístupná.
- Vrch Vysoká (995 m) – archeologické nálezisko s výšinným hradiskom z doby bronzovej a železnej. V 16. a 17. storočí sa volal Hohenstein a na vrchole stála strážna vartovka z čias tureckých nájazdov. Výhľad siaha od Kremnických vrchov po Nízke Tatry.
Ako sa tam dostať
Ľubietová leží v okrese Banská Bystrica, v doline medzi Poľanou a Veporskými vrchmi. Autobusom vystúpte na zastávke Ľubietová, námestie, odkiaľ chodník priamo začína. Autom sa dá zaparkovať v obci alebo bližšie k baniam pri jazierku na Podlipe.
Praktické informácie
- Vstup: chodník je voľne prístupný a bezplatný.
- Náročnosť: nenáročná až stredne náročná trasa, počítajte s poldenným výletom.
- Štôlne: do prístupných štôlní vstupujete na vlastné riziko, pribaľte si baterku a pevnú obuv.
- Bezpečnosť: haldy majú strmé svahy, nechoďte po nich; v lesoch okolo sú aj staré zvislé komíny hlboké niekoľko metrov.
- Minerály: zber je zakázaný.
Tipy na výlety v okolí
- Banská veža Ľubor – ťažná veža otvorená v roku 2022 s modelom štôlne a výstavou minerálov a hornín Ľubietovej; nesie meno miestneho historika a učiteľa Ľubora Šišiaka.
- Mineralogická expozícia „Najkrajšie minerály Ľubietovej“ – otvorili ju spolu s chodníkom v roku 2014.
- Evanjelický kostol – postavený v roku 1807, v roku 1899 pseudogoticky prestavaný.
- Socha Jozefa Messerschmidta – dielo Vojtecha Ihriského z roku 1934.
- Ľubietovský Vepor – národná prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1967, neďaleko je aj prírodná pamiatka Veporské skalky.
