Načítava sa stránka…
Preskočiť na obsah
Krásne Slovensko.eu
Krásne Slovensko.eu
Náučný banský chodník Ľubietová (Podlipa, štôlňa Andreas)
1 / 1
Turistika

Náučný banský chodník Ľubietová (Podlipa, štôlňa Andreas)

Okruh po stredovekých medených baniach na Podlipe: haldy, zelené jazierko, prístupné štôlne Andreas a Židovská a rodisko minerálu libethenit.

Ďalšie turistika

Základné informácie

GPS
48.74641, 19.36150
Typ vstupného
Zadarmo
Režim otváracích hodín
Voľne prístupné kedykoľvek
Časová náročnosť
Poldenný výlet

Článok

Ľubietová medzi Poľanou a Veporskými vrchmi pôsobí dnes ako pokojná podhorská obec, no pod jej kopcami sa skrýva päťsto rokov baníckej histórie. Náučný banský chodník vás prevedie po medených baniach na Podlipe – popri haldách, zelenom jazierku zafarbenom meďou a vstupoch do starých štôlní, z ktorých do niektorých, napríklad do štôlne Andreas, môžete s baterkou aj nakuknúť. Je to výlet pre zvedavcov, ktorých baví technika, minerály aj príbehy starých banských miest.

Banská história Ľubietovej

Ložiská v okolí využívali ľudia už v praveku, písomné dejiny mesta sa však začínajú rokom 1379, keď kráľ Ľudovít Veľký udelil baníckej osade mestské výsady. Ľubietová mala rovnaké privilégiá ako slobodné kráľovské banské mestá Kremnica a Banská Bystrica a patrila do spolku siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčší rozmach zažila v 14. až 16. storočí, keď sa tu ťažila a spracúvala medená ruda. V 15. storočí ovládal produkciu podnikateľ Ján Falbrecht z Torune, začiatkom 16. storočia sem prenikla mocná thurzovsko-fuggerovská spoločnosť.

Ložisko Podlipa na južnom svahu vrchu Vysoká sa ťažilo najmä v 15. a 16. storočí. V čase najväčšej slávy tu bolo v prevádzke až 23 štôlní a banských polí; asi dvadsať štôlní leží nad sebou v úrovniach vzdialených zhruba desať metrov. Ruda bola mimoriadne bohatá – obsah medi miestami presahoval 20 percent. Podľa odhadu prieskumu sa tu za päť storočí vyťažilo asi 25-tisíc ton medi a približne 1 760 ton striebra. Banícke mesto sa nevzdávalo ani neskôr: v roku 1665 tu vznikla fabrika na výrobu mosadze a v roku 1692 vysoká pec, údajne prvá v Hornom Uhorsku. Mediarstvo zaniklo okolo roku 1870 a nakrátko ho nahradila ťažba železnej rudy.

Minerály, ktoré pozná celý svet

Ľubietová má v mineralógii zvučné meno. Na Podlipe bol objavený libethenit – tmavoolivovozelený až čiernozelený fosforečnan medi so skleným leskom, ktorý v roku 1823 ako prvý na svete opísal nemecký mineralóg Johann Friedrich August Breithaupt a pomenoval ho podľa nemeckého názvu obce Libethen. Z ľubietovských lokalít pochádzajú aj ďalšie nerasty opísané vedou: smaragdovozelený euchroit z lokality Svätodušná a modrý mrázekit s obsahom bizmutu a medi. Z druhotných minerálov tu nájdete aj pseudomalachit a modrý langit, ktorý sa tvorí na stenách chodby Jakob. Zbieranie minerálov na haldách je zakázané – ich krásu si môžete pozrieť v miestnej expozícii.

Trasa chodníka

Chodník otvorili v roku 2014 a má 13 zastávok s informačnými panelmi o histórii baníctva, spôsoboch ťažby, mineráloch a prírode. Podľa zvoleného okruhu meria až 9,3 km, prekonáva prevýšenie okolo 340 m a jeho prejdenie zaberie do štyroch hodín. Začína v obci na Námestí V. Dunajského pri Mlynárskej ulici, na začiatku vedie súbežne s modrou turistickou značkou, na konci krátko so zelenou; väčšinou ide po miestnych komunikáciách a chodníkoch.

  • Jazierko na Podlipe – jeho voda je vďaka medi sfarbená do zelena.
  • Štôlňa Andreas – patrí k zachovaným a prístupným štôlňam, je dlhá asi 50 metrov; väčšina ostatných je zavalená.
  • Židovská štôlňa – kratšia než 100 metrov a mladšia ako stredoveké diela, razili ju už aj strojovým vŕtaním. Podľa miestnej tradície sa v nej počas vojny ukrývali Židia.
  • Banská chodba Jakob – na jej stenách sa vytvára modrý langit, z bezpečnostných dôvodov je však neprístupná.
  • Vrch Vysoká (995 m) – archeologické nálezisko s výšinným hradiskom z doby bronzovej a železnej. V 16. a 17. storočí sa volal Hohenstein a na vrchole stála strážna vartovka z čias tureckých nájazdov. Výhľad siaha od Kremnických vrchov po Nízke Tatry.

Ako sa tam dostať

Ľubietová leží v okrese Banská Bystrica, v doline medzi Poľanou a Veporskými vrchmi. Autobusom vystúpte na zastávke Ľubietová, námestie, odkiaľ chodník priamo začína. Autom sa dá zaparkovať v obci alebo bližšie k baniam pri jazierku na Podlipe.

Praktické informácie

  • Vstup: chodník je voľne prístupný a bezplatný.
  • Náročnosť: nenáročná až stredne náročná trasa, počítajte s poldenným výletom.
  • Štôlne: do prístupných štôlní vstupujete na vlastné riziko, pribaľte si baterku a pevnú obuv.
  • Bezpečnosť: haldy majú strmé svahy, nechoďte po nich; v lesoch okolo sú aj staré zvislé komíny hlboké niekoľko metrov.
  • Minerály: zber je zakázaný.

Tipy na výlety v okolí

  • Banská veža Ľubor – ťažná veža otvorená v roku 2022 s modelom štôlne a výstavou minerálov a hornín Ľubietovej; nesie meno miestneho historika a učiteľa Ľubora Šišiaka.
  • Mineralogická expozícia „Najkrajšie minerály Ľubietovej“ – otvorili ju spolu s chodníkom v roku 2014.
  • Evanjelický kostol – postavený v roku 1807, v roku 1899 pseudogoticky prestavaný.
  • Socha Jozefa Messerschmidta – dielo Vojtecha Ihriského z roku 1934.
  • Ľubietovský Vepor – národná prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1967, neďaleko je aj prírodná pamiatka Veporské skalky.

Páči sa vám toto miesto?

Počasie na mieste

  • dnesOblačno18°5°
  • zajtraOblačno13°2°
  • ut 20.10.Oblačno12°2°
  • st 21.10.Výdatné zrážky · 8.8 mm16°7°
  • št 22.10.Dážď · 6 mm15°11°

Na vonkajšiu návštevu si radšej vyberte deň bez zrážok.

Zdroj: MET Norway, licencia CC BY 4.0. Hodinové dáta sme zhrnuli na denné.

Prístup a parkovanie

Parkovanie
V pešej dostupnosti (v obci a pri jazierku na Podlipe)
Náročnosť prístupu
Turistický výstup
Dostupnosť verejnou dopravou
Zastávka v blízkosti (Ľubietová, námestie)

Vhodnosť / prístupnosť

Vhodné pre deti
Vhodné pre staršie deti

Doplňujúce informácie a špecifikácie

Dĺžka trasy (km)
až 9,3 (podľa zvoleného okruhu)
Odhadovaný čas trasy
až 4 hod.
Prevýšenie (m)
340
Typ povrchu
Kombinovaný
Značenie trasy
Náučný chodník (úvodný úsek s modrou, záverečný so zelenou)