Na horskom sedle Zbojská, na hranici Muránskej planiny a Veporských vrchov medzi Pohronskou Polhorou a Tisovcom, leží Salaš Zbojská – Zbojnícky dvor. Ide o rozsiahly areál spájajúci tradičné salašníctvo, gastronómiu, ubytovanie aj wellness, ktorý čerpá zo silnej miestnej zbojníckej histórie.
Ponuka a špeciality
Kuchyňa Zbojníckeho dvora stavia na tradičných salašníckych jedlách z baraniny, pripravovaných pomaly a poctivo zo surovín z chránených lúk Muránskej planiny. Obsluha v krojoch a živá ľudová hudba dotvárajú autentický zážitok stolovania priamo v drevenej kolibe.
Čo tam nájdete
Priamo pred očami návštevníkov tu funguje syráreň, kde si možno kúpiť čerstvý ovčí syr aj údený oštiepok. Po tráve sa voľne pohybujú ovce, kone huculského plemena aj pastierske psy. Huculský kôň je pôvodné karpatské plemeno, chované pre svoju vytrvalosť a nenáročnosť v drsnom horskom teréne, čo z neho urobilo tradičného spoločníka pastierov aj drevorubačov v horských oblastiach Karpát. Hostia sa môžu zapojiť do starostlivosti o zvieratá, s bačom a valachmi si vyskúšať výrobu syra a oštiepkov alebo sa povoziť na huculskom koni. Areál ponúka aj drevenú rozhľadňu, Zbojnícku kaplnku s drevorezbami a wellness zázemie vrátane jaskynnej sauny.
Sedlo Zbojská a Jakub Surovec
Sedlo medzi Bánovom a Fabovou hoľou tvorí rozvodie Hrona a Slanej a zároveň hranicu okresov Brezno a Rimavská Sobota; prechádza ním aj červeno značená Rudná magistrála. Meno dostalo podľa zbojníkov, ktorí v tunajších lesoch pôsobili. Najznámejší z nich, Jakub Surovec, bol v mladosti pastierom na salašoch pri Tisovci, Muráni a na Horehroní a jeho otec bol bačom na tisovskom salaši. V roku 1740 založil vlastnú družinu, no ešte v septembri toho roku ho zajali v krčme pri Pohronskej Polhore a popravili na Viselniciach nad Breznom. Pripomína ho štvorhranná rozhľadňa obložená drevenými šindľami asi 300 metrov južne od sedla, v ktorej je jeho symbolický hrob, a vedľa nej veľká drevená socha zbojníka. Z rozhľadne je výhľad na Fabovu hoľu, najvyšší vrch Veporských vrchov.
