Kde inde na Slovensku si môžete zatrúbiť na kameni? Trúbiaci kameň v chotári obce Sucháň v okrese Veľký Krtíš je azda najnezvyčajnejší „hudobný nástroj“ v krajine – mohutný andezitový balvan s dvomi otvormi, z ktorého sa po fúknutí ozve hlboký zvuk rozliehajúci sa po okolí. Leží v lesoch Krupinskej planiny na pomedzí Hontu a Novohradu a patrí medzi najznámejšie turistické zaujímavosti celého regiónu.
Príroda a geológia
Kameň je masívny blok selektívne vyvetraný z neogénnych vulkanoklastických andezitových zlepencov. Stojí v strmom svahu nad sútokom potokov Zabry a Líštica južne od Sucháňa. Meria približne 3,5 metra na dĺžku, 2,5 metra na šírku a asi meter na výšku. Celá Krupinská planina, na ktorej leží, je najjužnejšou časťou vulkanickej oblasti Slovenského stredohoria – ide o postupne sa rozpadajúcu sopečnú tabuľu z vrstiev andezitových tufov, pieskovcov, zlepencov a brekcií, do ktorej potoky vyhĺbili hlboké, miestami až kaňonovité doliny.
Ako kameň trúbi
V balvane sú dva otvory. Keď fúknete do horného, z druhého vychádza mohutný zvuk, ktorý sa podľa opisov rozlieha na stovky metrov. Dodnes nie je jasné, či otvory vytvorila príroda, alebo ľudská ruka. Okrem nich sú na kameni vysekané číslice a obrazec, ktorý sa nápadne podobá na mapku okolitého terénu.
Zaujímavosti a povesti
Ku kameňu sa viažu ľudové povesti z čias tureckých vpádov. Podľa nich otvory i znaky vysekali Turci a trúbením sa navzájom dorozumievali – preto sa mu hovorí aj Turecká píšťala či Tatárska píšťala, stretnete sa aj s názvami hlásna skala alebo zvonovec. Na severozápadnej stene je štvorčíslie, ktoré sa číta ako 1194 s dvojbodkou nad deviatkou, prípadne ako 1794. Jeden z výkladov ho považuje za letopočet podľa islamského kalendára, ktorý sa počíta od roku 622 – po prepočte by vyšiel rok 1572, keď osmanské vojská v tomto kraji skutočne pôsobili. Iné vysvetlenia hovoria o čísle kameňa v niekdajšej signalizačnej sústave alebo o hraničnom kameni medzi chotármi. Nech už je pravda akákoľvek, práve tajomstvo robí z výletu malé dobrodružstvo.
Trasa a prístup
Ku kameňu vedie z obce Sucháň náučný chodník, ktorý je v celej trase súbežný so zelenou a neskôr žltou turistickou značkou. Z centra obce vás povedie dolinou Suchánika a Suchánskeho potoka na rázcestie Krížne cesty a odtiaľ nahor dolinou Líštice až ku kameňu; celý chodník končí v osade Zabry. Náučný chodník meria 7,8 km s prevýšením asi 190 metrov, prejdete ho približne za 2,5 hodiny a je nenáročný. Samotný kameň je z obce vzdialený zhruba hodinu a pol pešej chôdze. Informačné panely po ceste približujú laznícke osídlenie, pseudokrasové jaskyne, mlyny či raka riečneho.
Praktické informácie
- Kameň je voľne prístupný celoročne, bez vstupného.
- Do Sucháňa sa dostanete autobusom (zastávka Jednota) alebo autom; východiskom je centrum obce.
- Časť trasy vedie dolinami popri potokoch – po daždi počítajte s blatom a obujte si pevnú obuv.
- Kameň a rytiny na ňom sú vzácne, nepoškodzujte ich a nič do nich nevyrývajte.
Tipy na výlety v okolí
- Sucháň – obec s evanjelickým renesančným kostolom z roku 1530 v opevnenom areáli a Domom ľudového bývania, sedliackym domom z obdobia okolo roku 1875 s autentickým zariadením.
- Suchánska trhlina – malá pseudokrasová rozsadlinová jaskyňa južne od obce, v okolí sú aj ďalšie drobné jaskyne a skalné útvary.
- Čipka v Honte – festival tradičnej ľudovej kultúry, ktorého myšlienka vznikla práve v Sucháni a ktorý sa každý rok koná v inej obci mikroregiónu Východný Hont.
