Piesočné duny obrastené borovicami, zaplavované lúky plné kvetov a meandrujúca rieka, na ktorej hranicu desaťročia strážila železná opona – aj takto vyzerá rovinaté Slovensko. Chránená krajinná oblasť Záhorie leží v najzápadnejšej časti krajiny, medzi riekou Moravou a Malými Karpatmi. Vyhlásená bola 9. novembra 1988 ako vôbec prvá nížinná chránená krajinná oblasť na Slovensku, na ploche vyše 275 km², a zasahuje do okresov Malacky, Senica a časti Bratislavy. Spravuje ju Štátna ochrana prírody SR – Správa CHKO Záhorie so sídlom v Malackách.
Dve tváre jednej krajiny
CHKO tvoria dve samostatné časti s úplne odlišnou prírodou. Západná, lužná časť sa tiahne pozdĺž rieky Moravy od obce Kúty na severe až po Stupavu na juhu. Krajinu tu modelovala Morava – vytvorila širokú nivu, riečne terasy, mŕtve ramená a jazerá, ktoré obklopujú lužné lesy a rozľahlé zaplavované lúky. Tie predstavujú najväčší komplex kvetnatých vlhkých lúk na Slovensku a rastie na nich aj vzácny plamienok celistvolistý.
Severovýchodná časť leží v srdci Borskej nížiny, v okolí Lakšárskej Novej Vsi. Počas ľadových dôb sem mrazivé vetry navievali piesky z nív Moravy a Rudavy a vytvorili mohutné presypové piesočné duny, miestami vysoké až 20 metrov. Duny sa pomaly posúvali krajinou a spôsobovali škody, preto tu už za vlády Márie Terézie začali vysádzať borovice, ktoré piesky spevnili. Vznikla tak na Slovensku ojedinelá krajina suchomilných borovicových a borovicovo-dubových lesov, medzi ktorými sa v medzidunových zníženinách skrývajú močiare so vzácnymi reliktnými druhmi z chladnejších období.
Vzácna fauna aj flóra
Mokrade a slepé ramená Moravy obývajú vzácne druhy mäkkýšov, vážok a obojživelníkov – rosničky, kunky a skokany tu nájdu ideálne podmienky na rozmnožovanie. Hniezdia tu bociany biele aj čierne, volavky, orliak morský či kaňa popolavá; lúky nivy sú zdrojom potravy aj pre bociany z veľkej kolónie na rakúskom brehu pri Marcheggu. Zvláštnosťou je populácia bobra vodného, ktorý sa na dolný tok Moravy vrátil už v roku 1976 – dávno pred jeho návratom do zvyšku Slovenska. V piesočných boroch žijú teplomilné a suchomilné druhy, napríklad mravcolevy či dudky.
