Tisíce ľudí okolo neho denne prejdú autobusom či električkou a netušia, že len pár metrov pod úrovňou cesty leží jedno z najvýznamnejších pútnických miest židovského sveta. Mauzóleum Chatama Sofera sa nachádza na Nábreží arm. gen. Ludvíka Svobodu v bratislavskom Starom Meste, v brehu popri Dunaji pod Bratislavským hradom, len niekoľko krokov od Mosta SNP. Je to podzemné, nenápadné, no o to duchovnejšie miesto, ktoré prežilo búrlivé dejiny 20. storočia ukryté pod povrchom mesta – a zároveň pôsobivé dielo súčasnej slovenskej architektúry.
Kto bol Chatam Sofer
Miesto nesie meno rabína Mošeho (Mojžiša) Schreibera, známeho ako Chatam Sofer (v jidiš výslovnosti Chasam Sófer). Narodil sa 24. septembra 1762 vo Frankfurte nad Mohanom a patrí k najvýznamnejším osobnostiam európskeho judaizmu 19. storočia. Meno Chatam Sofer vzniklo zo skratky názvu jeho hlavného diela a z rodového mena Sofer, ktoré – rovnako ako nemecké Schreiber – znamená „pisár“. Pred príchodom do Bratislavy pôsobil ako rabín v Strážnici a v Mattersburgu.
Bratislavská (prešporská) židovská obec ho povolala za rabína v roku 1806 a Chatam Sofer tu pôsobil až do svojej smrti 3. októbra 1839. Založil tu prešporskú ješivu, ktorá patrila k najvýznamnejším rabínskym školám svojej doby – vychoval v nej okolo 500 žiakov, z ktorých mnohí neskôr pôsobili ako rabíni po celej Európe. Okolo roku 1830 bol považovaný za najväčšiu halachickú autoritu svojej generácie a dodnes ho označujú za otca ortodoxného judaizmu. Jeho responzá (odpovede na otázky židovského práva) vyšli až po jeho smrti a ovplyvňujú rozhodnutia rabínov dodnes.
História miesta
Na mieste mauzólea sa pôvodne rozkladal najstarší židovský cintorín v Bratislave. Vznikol v 17. storočí, keď rod Pálfiovcov povolil Židom usadiť sa v podhradí a pochovávať svojich zosnulých pri hradnom opevnení neďaleko Dunaja. Pochovávalo sa tu do roku 1847, potom obec prešla na cintoríny na Žižkovej ulici.
Počas výstavby tunela pod Bratislavským hradom a úprav nábrežnej komunikácie v rokoch 1942 až 1943 bola väčšina hrobov zničená, mnohé pozostatky exhumovali a znovu pochovali v spoločnom hrobe na ortodoxnom cintoríne na Žižkovej ulici. Vďaka naliehaniu miestnej židovskej obce sa však podarilo zachrániť najcennejšiu časť cintorína – 23 hrobov (a 41 náhrobných kameňov) vrátane hrobu Chatama Sofera. Zostali na pôvodnom mieste, uzavreté v betóne priamo pod úrovňou novej cesty, a na desaťročia sa ocitli skryté pred zrakmi verejnosti.
