Biely palác so štyrmi nárožnými vežami, ktorý z diaľky pripomína obrátený stôl, vidíte z Bratislavy takmer odviaľ – a z jeho hradieb zasa vidíte celé mesto, Dunaj, Most SNP a za dobrého počasia až rakúske Alpy. Bratislavský hrad stojí na juhozápadnom výbežku Malých Karpát nad ľavým brehom Dunaja, pár minút pešo od Starého Mesta. Prídete sem za uhorskými korunovačnými dejinami, expozíciami Historického múzea SNM, barokovou záhradou aj za jedným z najkrajších výhľadov na hlavné mesto.
História
Hradný vrch bol vďaka svojej výhodnej polohe obývaný už tisícročia – stopy najstaršieho osídlenia siahajú do doby eneolitu, teda asi 4 500 rokov späť. Svoje dôležité sídlo (oppidum) tu mali Kelti, po ktorých sa zachovali aj razené mince typu biatec, a v 2. – 4. storočí tu bola prítomná aj rímska posádka. Na prelome 5. a 6. storočia začalo hradný vrch osídľovať slovanské obyvateľstvo a od prvej polovice 9. storočia tu existovalo dobre opevnené veľkomoravské centrum so zrubovými obydliami, kniežacím palácom aj predrománskou bazilikou – jeho meno Brezalauspurch sa prvýkrát spomína v Salzburských letopisoch z roku 907 v súvislosti s bitkou, v ktorej starí Maďari porazili bavorské vojsko. Práve z tohto slovanského pomenovania neskôr vznikli nemecký názov Pressburg aj maďarský Pozsony; dnešné slovenské meno Bratislava sa ustálilo až v polovici 19. storočia zásluhou štúrovcov.
Hrad odolal viacerým stredovekým obliehaniam – v roku 1052 sa mu podľa povesti podarilo poškodiť obliehacie lode nemeckého cisára Henricha III. vďaka šikovnému obrancovi menom Zothmund, ktorý ich v noci navŕtal. V roku 1207 sa na hrade narodila uhorská princezná Alžbeta, neskoršia svätica. Od roku 1526, keď po tureckej porážke uhorských vojsk pri Moháči prestala byť hlavným mestom Budín, sa Bratislava na takmer tristo rokov stala korunovačným mestom Uhorska a hrad hlavným kráľovským sídlom – v jeho Korunovačnej veži boli od roku 1608 bezpečne uložené uhorské korunovačné klenoty. Za vlády Márie Terézie sa strohá pevnosť premenila na pohodlné barokové sídlo, vybudovalo sa reprezentačné schodisko aj známa prístavba Theresianum.
Zaujímavosti a pikošky, o ktorých ste možno nevedeli
- Korunovačné klenoty: Viac ako dve storočia boli v tunajšej Korunovačnej veži bezpečne uložené uhorské kráľovské klenoty.
- Návšteva ruského cára: V roku 1698 hrad na tri dni navštívil počas svojej poznávacej cesty po Európe mladý ruský cár Peter I. Veľký.
- Osudný požiar: V roku 1811 hrad vyhorel po tom, čo bol dva roky predtým vystavený paľbe Napoleonových diel. Požiar vtedy údajne vznikol z nedbanlivosti vojenskej posádky a pripravil o život deväť ľudí. Z majestátneho paláca zostala ruina, ktorá chátrala viac ako 140 rokov, a reálne sa uvažovalo o jej zbúraní.
- Záchrana pamiatky: K obnove došlo až v 50. a 60. rokoch 20. storočia pod vedením architekta Alfréda Piffla. Hradu sa vrátila podoba z čias Márie Terézie a v roku 1961 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku číslo 1.
- Hradná studňa: Na nádvorí sa nachádza pôvodná studňa vykopaná hlboko do skaly, ktorá dosahuje hĺbku úctyhodných 85 metrov.
- Miesto veľkých udalostí: V obnovenej Sieni federácie tu bol v roku 1968 podpísaný ústavný zákon o česko-slovenskej federácii, v roku 1992 tu bola podpísaná Ústava Slovenskej republiky a v roku 2005 sa tu konalo stretnutie prezidentov USA a Ruska v rámci samitu Slovakia Summit.
Čo vidieť dnes?
Súčasný Bratislavský hrad slúži nielen na štátnu reprezentáciu, ale predovšetkým verejnosti a kultúre.
- Slovenské národné múzeum: V priestoroch paláca sídli Historické múzeum s expozíciami od praveku po stredovek a klenotnicou.
- Baroková záhrada: Zrekonštruovaná záhrada na severnej terase ponúka oázu pokoja s geometricky strihanými živými plotmi a sochami.
- Výhľady z hradieb: Z areálu hradu sa naskytá pekný panoramatický výhľad na Dunaj, Most SNP a pri dobrej viditeľnosti dovidíte až na rakúske Alpy.
- Tip pre návštevníkov: Ak sa rozhodnete pre prehliadku, môžete vyskúšať výstup na Korunovačnú vežu. Schody sú síce strmšie, ale výhľad na historické centrum mesta za tú námahu stojí.
- Brány hradu: Do areálu sa vchádza tromi historickými bránami – gotickou Žigmundovou z 15. storočia, barokovou Leopoldovou zo 17. storočia a Viedenskou (Karolovou) z roku 1712, dnes hlavným vstupom pre návštevníkov.
Ako sa tam dostať
Zo Starého Mesta vyjdete na hrad pešo za 10 až 15 minút – najkrajšie od Dómu sv. Martina cez Zámockú ulicu k Viedenskej bráne, alebo schodmi od Mosta SNP. MHD zastavuje priamo pod hradom (zastávka Hrad, trolejbusy od Hodžovho námestia). Autom je to zložitejšie: parkovanie na Hradnom vrchu je obmedzené a spoplatnené, pohodlnejšie je zaparkovať v garážiach v centre a vyjsť pešo.
Praktické informácie
- Vstup: do hradného areálu, na nádvoria a do barokovej záhrady je vstup voľný; expozície Historického múzea SNM a výstup na Korunovačnú vežu sú spoplatnené, deti, študenti a seniori majú zľavu.
- Otvorené: areál je prístupný denne po celý rok, múzeum má zatvorené v pondelok.
- Čas: prehliadka expozícií trvá spravidla 1 – 2 hodiny, prechádzka areálom s výhľadmi asi polhodinu.
- Kočíky a bezbariérovosť: do areálu sa dostanete aj s kočíkom, v paláci je výťah; výstup na vežu vedie len po schodoch.
- Psy: v areáli na vôdzke, do expozícií nesmú.
- Občerstvenie a WC: v areáli je kaviareň a toalety, reštaurácie nájdete v podhradí a v Starom Meste.
