Na Rybnom námestí pod Bratislavským hradom, tam, kde kedysi stála jedna z najvýznamnejších synagóg strednej Európy, dnes stojí pomník pripomínajúci osudy bratislavských Židov, ktorí sa počas druhej svetovej vojny stali obeťami holokaustu. Miesto je nabité históriou dvakrát – raz ako pripomienka zaniknutej židovskej štvrte, druhýkrát ako memento tragédie, ktorá jej obyvateľov postihla.
História a okolnosti vzniku
Na mieste dnešného pomníka stála od 19. storočia veľkolepá neologická synagóga navrhnutá architektom Dionýzom Milchom, ktorá bola centrom bohatého židovského komunitného života pod Bratislavským hradom. Počas druhej svetovej vojny sa bratislavskí Židia stali obeťami deportácií do koncentračných a vyhladzovacích táborov, čím zanikla stáročná židovská prítomnosť v tejto časti mesta. Synagóga samotná prežila vojnu, no v roku 1969 bola zbúraná v súvislosti s výstavbou Mosta SNP a dopravnej infraštruktúry pod hradom – zanikla tak nielen pripomienka tragédie, ale aj cenná architektonická pamiatka.
Na podnet Židovskej náboženskej obce vznikol v rokoch 1995 až 1997 na mieste zaniknutej synagógy pomník, ktorého autorom je sochár Milan Lukáč v spolupráci s architektmi Petrom Žalmanom a Luciou Žalmanovou. Slávnostne bol odhalený 28. augusta 1997 a od začiatku nesie aj neoficiálny názov „Opustený dom pod Dávidovou hviezdou“, ktorý výstižne vyjadruje jeho symboliku – fragment domova, ktorý navždy zostal prázdny.
