Pálffyho palác na Panskej ulici, len kúsok od Hviezdoslavovho námestia, má klasicistickú podobu. Pod ňou a v jeho múroch sa však skrýva viac ako dvetisíc rokov dejín mesta: od keltskej mincovne cez slovanské hroby a románske múry až po gotickú kaplnku. Od roku 1988 je palác jedným z dvoch sídiel Galérie mesta Bratislavy a nájdete v ňom gotické sochy a tabuľové obrazy, modernú expozíciu o keltských minciach aj chodbu z dvanástich tisícok kníh.
História paláca
Najstaršie stopy na mieste paláca pochádzajú z keltského oppida z 1. storočia pred n. l. – archeológovia tu našli zásobnicovú jamu, hrob a predmety, ktoré naznačujú blízkosť mincovne. V murive sa objavuje druhotne použitý rímsky stavebný materiál a v podzemí sa našli štyri hroby zo slovanského obdobia 9. až polovice 10. storočia. V 13. storočí tu stál románsky palác, ktorého múry sa čiastočne zachovali. Gotické jadro budovy reštaurátori datovali do polovice 14. storočia podľa kamenných sedílií pri vstupe – výklenkov so sedadlami. V 15. storočí vznikol gotický palác s kaplnkou zaklenutou hviezdicovou klenbou; objavili ju až pri záchrannom výskume v 80. rokoch 20. storočia. Gotické murivo z 15. storočia dodnes vidíte vo výstavnej sieni na treťom podlaží.
V 17. a 19. storočí prešla budova klasicistickými úpravami. V 18. storočí ju získal rod Pálffyovcov, ktorý ju používal na reprezentačné účely až do zániku monarchie. Posledný majiteľ Ján Pálffy tu mal zbierku historického nábytku, striebra, umeleckých predmetov a obrazov talianskych a holandských majstrov – tá však v paláci už nie je. Po rozsiahlej obnove sa budova stala sídlom mestskej galérie.
Čo uvidíte
- Gotická tabuľová maľba a plastika – expozícia na prvom poschodí, otvorená v roku 1998 a nanovo inštalovaná v roku 2020. Predstavuje sakrálne umenie od konca 13. storočia po prvú tretinu 16. storočia, väčšinou fragmenty nezachovaných oltárov. Sú to najstaršie diela v zbierke galérie. Najvzácnejšia je dubová Vajnorská Madona s dieťaťom, pravdepodobne z regensburskej dielne vo východnom Bavorsku, ktorá môže pochádzať ešte z konca 13. storočia.
- BIATEC. Keltská mincovňa – expozícia otvorená v septembri 2022 nadväzuje na archeologický výskum, ktorý potvrdil, že priamo na mieste paláca fungovala keltská mincovňa. Namiesto vitrín plných predmetov pracuje s niekoľkými vybranými nálezmi a digitálnymi technológiami. Dozviete sa, že na najväčších strieborných minciach – tetradrachmách s hmotnosťou okolo 17 gramov – je známych 16 rôznych nápisov, pravdepodobne mien vládcov. Najčastejší z nich, BIATEC, dal minciam meno a motív jednej z nich zdobil kedysi aj slovenskú päťkorunu.
- Matej Krén: Pasáž – priechodná inštalácia zo zrkadiel a približne 12 000 kníh vyradených z knižníc s rozmermi približne 2,2 × 3,8 × 6 metra. Autor ju galérii daroval v roku 2004.
- Krátkodobé výstavy – v paláci sa striedajú výstavy súčasného umenia; od decembra 2026 tu galéria otvára výstavu Elektrické mýty.
Ako sa tam dostať
Palác stojí na Panskej ulici v pešej zóne historického centra, v blízkosti Hviezdoslavovho námestia. Pešo sem prídete z Hlavného námestia za pár minút, rovnako zo zastávok mestskej hromadnej dopravy v centre. Auto nechajte na niektorom z parkovísk mimo pešej zóny.
Praktické informácie
- Vstup: spoplatnený, so zľavou pre vybrané skupiny návštevníkov; galéria ponúka vstupenky do jednej budovy aj kombinované do oboch palácov.
- Otvorené: celoročne od utorka do nedele, v pondelok zatvorené.
- Prehliadka: individuálne; galéria pravidelne pripravuje komentované prehliadky.
