Pod sklom zapusteným do chodníka v Starom Meste vidno kamenné murivo, cez ktoré kedysi viedla cesta od hradieb k Dunaju a rybárskej štvrti. Rybárska brána patrila medzi štyri hlavné brány stredovekej Bratislavy, no na rozdiel od Michalskej brány sa z nej zachovali len archeologické pozostatky – nenápadný, ale pôsobivý detail, ktorý pri prechádzke centrom ľahko prehliadnete.
História a zaujímavosti
Rybárska brána bola najmenšou a zároveň najmladšou zo štyroch obranných brán bratislavského mestského opevnenia, vybudovanou pravdepodobne v polovici 14. storočia. Spájala historické jadro mesta s predmestím pri Dunaji, kde žili remeselníci spätí s riekou – rybári, mäsiari aj garbiari. V roku 1529, v období osmanských nájazdov na strednú Európu, bola brána z bezpečnostných dôvodov zamurovaná a zostal len úzky priechod pre peších.
Svoju funkciu opäť čiastočne obnovila v rokoch 1754 – 1756 za vlády Márie Terézie, keď sa na jej počesť nazývala aj Tereziánska brána. Krátko nato, v roku 1776, však bola na panovníčkin príkaz definitívne zbúraná, keďže stredoveké opevnenia strácali obranný význam a prekážali rozvoju mesta. Zvyšky pôvodného muriva brány objavili archeológovia až v roku 1990 počas výskumov v centre mesta. V lete 2001 ich na severovýchodnom okraji Hviezdoslavovho námestia odkryl Mestský ústav ochrany pamiatok a archeológovia bránu označili za najlepšie zachovanú z troch zaniknutých mestských brán. Mestská časť Staré Mesto vtedy rozhodla, že murivo zostane na pôvodnom mieste pod priehľadným krytom.
