Na špici 85-metrovej veže sa namiesto kríža blyští pozlátená uhorská kráľovská koruna s hmotnosťou 300 kg – pripomienka, že v tomto chráme sa takmer tri storočia korunovali uhorskí králi. Katedrála svätého Martina, nazývaná aj Dóm svätého Martina, stojí na Rudnayovom námestí pod Bratislavským hradom a je najvýznamnejším a najväčším kostolom hlavného mesta. Od marca 2008 je diecéznym chrámom Bratislavskej arcidiecézy a po hrade druhým najvyhľadávanejším turistickým cieľom Bratislavy.
História a zaujímavosti
Archeologický výskum dokázal, že najstaršie osídlenie na mieste dnešného Dómu pochádza z neskorej kamennej doby – eneolitu, patrilo ľudu badenskej kultúry. Pomerne intenzívne bolo osídlenie aj v 1. storočí pred Kristom, keď sa na tunajšom území usídlili Kelti a priestor, na ktorom dnešný chrám stojí, ležal v tesnej blízkosti ich oppida. Samotná gotická stavba kostola vznikala postupne v priebehu 14. a 15. storočia, veža bola dostavaná až v 19. storočí. Bratislava sa stala korunovačným mestom Uhorska v roku 1536, keď osmanská hrozba ohrozovala dovtedajšie korunovačné mestá, a Dóm sv. Martina sa tak takmer na tri storočia stal korunovačným chrámom uhorských panovníkov.
Korunovácie
V rokoch 1563 až 1830 sa v Dóme svätého Martina konalo 19 korunovácií – korunovaných tu bolo jedenásť uhorských kráľov a osem kráľovských manželiek, všetci z rodu Habsburgovcov. Ako prvého tu 8. septembra 1563 korunovali Maximiliána II., ako posledného 28. septembra 1830 Ferdinanda V. Po slávnostnom obrade vychádzal novokorunovaný panovník so sprievodom severnou bránou Dómu smerom k Františkánskemu kostolu. Zaujímavosťou je, že cisár Jozef II. sa za uhorského kráľa dať korunovať odmietol, za čo si vyslúžil prezývku „kráľ s klobúkom“. Korunovačnú trasu dnes pripomínajú mosadzné korunky zapustené do dlažby Starého Mesta.
Architektúra
Katedrála je trojloďová stavba halového typu s centrálnou loďou, dvoma postrannými loďami a predstavaným polygonálne uzavretým presbytériom, orientovaná v smere západ – východ. Na západnej strane je ukončená vstavanou hranolovitou vežou vysokou 85 metrov, zavŕšenou neobarokovou helmicou s modelom uhorskej kráľovskej koruny. Z pôdorysu stavby vystupujú tri prístavby – na severnej strane kaplnka svätého Jána Almužníka a kaplnka svätej Anny, na južnej strane tzv. južná predsieň. Halová stavba i svätyňa sú zastrešené sedlovými strechami pokrytými škridlou, na fasáde veže je nad lomenými oknami umiestnená štvorica hodinových ciferníkov.
Čo uvidíte
- Socha svätého Martina – olovené jazdecké súsošie od Georga Rafaela Donnera z roku 1734 zobrazuje svätca v uhorskom husárskom odeve, ako sa delí o plášť so žobrákom. Pôvodne bolo súčasťou hlavného oltára.
- Kaplnka svätého Jána Almužníka – baroková kaplnka s relikviami svätca, ktoré do Bratislavy daroval kráľ Matej Korvín.
- Vitráže a gotická klenba – farebné okná presbytéria z 19. storočia a sieťová klenba hlavnej lode.
- Katakomby – pod chrámom sú krypty, v ktorých sú pochovaní cirkevní hodnostári a šľachtici, vrátane arcibiskupa Jozefa Ignáca Bajzu a predstaviteľov Pálffyovcov; prístupné sú v rámci prehliadky.
- Pokladnica – kópia korunovačných klenotov a liturgické predmety v expozícii pri severnej lodi.
Ako sa tam dostať
Katedrála stojí na Rudnayovom námestí na západnom okraji Starého Mesta, hneď pri Staromestskej ulici. Pešo je to z Hlavného námestia asi 5 minút, z Bratislavského hradu asi 10 minút dolu schodmi. Najbližšie zastávky MHD sú Most SNP a Zochova (električky a autobusy), autom zaparkujete v podzemnej garáži pod Mostom SNP alebo na Rybnom námestí.
Praktické informácie
- Vstup: do katedrály je bezplatný; prehliadka katakomb a pokladnice je spoplatnená.
- Otvorené: pre turistov v denných hodinách mimo bohoslužieb, v nedeľu dopoludnia je chrám vyhradený na omše; časy sa menia podľa liturgického kalendára.
- Pre koho: hlavný vstup je bezbariérový, katakomby sú prístupné len po schodoch; v chráme sa vyžaduje primerané oblečenie a ticho.
- Čas návštevy: 30 – 45 minút, s katakombami približne hodina.
