Drobná soška Panny Márie z hruškového dreva, ktorú podľa legendy vyrezal pustovník, priťahuje pútnikov do lesnatého údolia Malých Karpát už vyše šesť storočí. Pútnická bazilika Narodenia Panny Márie v Marianke, necelých 15 kilometrov od centra Bratislavy, je najstarším mariánskym pútnickým miestom na Slovensku aj v celom bývalom Uhorsku – a s krížovou cestou v lese a prameňom aj príjemným cieľom poldenného výletu.
História a zaujímavosti
Podľa starej legendy si v týchto lesoch, kde v 11. storočí žilo viacero pustovníkov, jeden z nich vyrezal z hruškového dreva sošku Panny Márie sediacej na tróne. Soška sa čoskoro stala predmetom uctievania a okolo nej vzniklo kultové miesto. Uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký z rodu Anjou ho vzal pod svoju ochranu a listinou zo 16. mája 1377 oficiálne založil kostol a kláštor, ktorý zveril Rádu svätého Pavla Prvého pustovníka – pavlínom, jedinému pôvodne uhorskému reholnému rádu. Gotický kostol tu stojí od roku 1380. V rokoch 1717 – 1735 prešiel barokovou prestavbou: pribudli bočné kaplnky s oltármi sv. Michala archanjela, sv. Joachima, sv. Pavla pustovníka a sv. Terézie z Ávily a nový hlavný oltár z tmavého moreného dreva, do ktorého umiestnili milostivú sošku.
Búrlivé dejiny sa na kostole podpísali viackrát – bol vydrancovaný počas uhorských povstaní, dvakrát vyhorel (1817 a 1820) a po reforme Jozefa II., ktorý v roku 1786 pavlínsky rád zrušil, prežíval ťažké obdobie. Koncom 19. storočia prešiel regotizáciou podľa plánov architekta Josefa von Lipperta, ktorý pracoval aj na bratislavskom Dóme sv. Martina, preto sú si oba kostoly podnes podobné. K obnove rehoľného života došlo v roku 1927, keď areál prevzala Kongregácia bratov tešiteľov z Gethseman, ktorá ho spravuje dodnes. Vrchol významu Marianky prišiel 31. júla 2011, keď pápež Benedikt XVI. povýšil kostol na Baziliku minor.
Marianka bola po stáročia cieľom slávnostných kráľovských pútí – tradíciu, podľa ktorej si novozvolený uhorský panovník uctil pri korunovácii patrónku krajiny, zaviedol cisár Ferdinand III. a prvým kráľom, ktorý takto do Marianky putoval, bol Ferdinand IV. v roku 1647. Neskôr sem zavítali aj Leopold I., Karol VI. či Mária Terézia. O titul patrónky Uhorska sa Marianka v ranom novoveku delila s rakúskym pútnickým miestom Mariazell.
Čo uvidíte
Srdcom baziliky je zázračná drevená soška Panny Márie, ktorú v roku 1660 ako jednu z prvých na našom území ozdobili zlatými korunkami. V bočnom oltári oproti hlavnému vchodu sú od roku 1717 uložené ostatky svätej Teodory, panny a mučeníčky – v istom období sa v kláštore stratili a znovu ich objavili až v roku 1906 na povale, odvtedy sú v novogotickom oltári Božského Srdca. Pod presbytériom sa nachádza honosná krypta, ktorú si nechal vybudovať ostrihomský arcibiskup a kardinál Kristián August Saský, veľký dobrodinec Marianky prezývaný jej „druhým zakladateľom“ – jeho želanie byť tu pochovaný sa však nesplnilo. Na stene pri zadnom vchode je zamurovaný epitaf Andreja Bátoryho, pána Devínskeho hradu, ktorý pútnické miesto štedro podporoval. Strop baziliky zdobia fresky so scénami zo života sv. Pavla Pustovníka. Pútnický areál okrem baziliky zahŕňa aj kaplnku pri prameni a krížovú cestu vedúcu lesom, obľúbenú u pútnikov aj turistov.
Ako sa tam dostať
Marianka leží v podhorí Malých Karpát a je dobre dostupná autom aj pravidelnou autobusovou dopravou z Bratislavy. Je tiež obľúbeným cieľom peších a cyklistických výletov lesnými chodníkmi z bratislavských mestských častí Devínska Nová Ves alebo Lamač.
Praktické informácie
- Prístupnosť: areál je voľne prístupný celý rok.
- Vstup: bezplatný, dobrovoľný príspevok je vítaný.
- Bohoslužby a púte: konajú sa pravidelne, počas nich rešpektujte priebeh liturgie.
- Parkovanie: bezplatné parkovisko pri areáli.
- Služby: v obci je občerstvenie aj predaj devocionálií a suvenírov.
