Rímske kúpele na okraji bratislavského sídliska? Presne tak. Na lúke zvanej Veľká lúka, v lesoch medzi Dúbravkou a Devínskou Novou Vsou, sa vo výške asi 210 m n. m. ukrývajú základy pozoruhodnej stavby – rímsko-germánskej vidieckej usadlosti typu villa rustica. Ide o jeden z najsevernejšie položených dokladov rímskeho stavebného umenia na území Slovenska severne od Dunaja, teda mimo hraníc vtedajšej Rímskej ríše, a zároveň o príjemný cieľ nenáročnej vychádzky do prírody.
Objav a výskum
Základy kúpeľnej budovy objavil pri prieskume v roku 1982 tím archeológov pod vedením Tita Kolníka, výskum lokality potom pokračoval až do roku 1993. Odkryli stavbu s približne šiestimi miestnosťami s rozmermi asi 13,2 × 11,2 metra, ktorá pochádza pravdepodobne z 3. storočia n. l. Pôvodne ju začali stavať ako rímsky kúpeľ (balneum) okružného typu s bazénikmi na studenú, teplú a horúcu vodu. K budove sa z troch strán pripájajú tri polkruhové apsidy rôzneho priemeru, najväčšou miestnosťou bola zrejme prezliekáreň s pôdorysom v tvare písmena L.
Predpokladá sa, že objekt bol súčasťou rozsiahlejšieho hospodárskeho dvora, ktorý okrem kúpeľného domu zahŕňal aj obytnú časť, prípadne svätyňu a hospodárske budovy – odraz toho, ako sa rímsky spôsob života a stavebné technológie šírili aj za hranice impéria vďaka kontaktom s miestnym germánskym obyvateľstvom. Keďže sa tu našli rímske aj germánske predmety, archeológovia sa domnievajú, že usadlosť mohla patriť germánskemu veľmožovi ovplyvnenému rímskou kultúrou. Ležala pravdepodobne na ceste medzi rímskymi vojenskými stanicami na Devíne a v Stupave, zatiaľ čo samotná hranica ríše – Dunaj – bola len niekoľko kilometrov južne.
Záhada nedokončených kúpeľov
Zaujímavé je, že archeológovia na mieste nenašli stopy podlahového vykurovania (hypokaustu), bez ktorého by teplé a horúce kúpele nemohli fungovať. Staviteľ podľa všetkého zmenil projekt a dokončil iba studený kúpeľ – alebo sa počas stavby zmenil účel budovy. Medzi nálezmi, ktoré pomohli stavbu datovať, sú rímska keramika, viacfarebné mozaikové sklo, bronzové spony a rímske mince. Výnimočným nálezom je drobná bronzová soška boha plodnosti Priapa. Usadlosť zanikla ešte v 3. storočí, na miesto sa neskôr vrátili Germáni a v 11. – 13. storočí tu stál stredoveký panský dvorec.
Čo tam nájdete dnes
Priamo na lúke sú dodnes v teréne viditeľné zakonzervované základy kúpeľnej budovy s charakteristickými polkruhovými apsidami – murivo miestami vystupuje nad úroveň terénu a dobre si podľa neho predstavíte pôdorys stavby. V roku 2008 tu dobrovoľníci osadili prvú informačnú tabuľu, ktorú v roku 2020 nahradila mestská časť Dúbravka novou tabuľou, a v roku 2022 mestská časť areál vyčistila a doplnila turistický informačný panel. Lokalita je od roku 1990 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku a je voľne prístupná verejnosti, táborenie a stanovanie sú však v areáli zakázané.
Ako sa tam dostať
Najpohodlnejší prístup vedie po zelenej turistickej značke od Domu kultúry Dúbravka, prechádzka trvá približne pol hodiny a je nenáročná, vhodná aj pre deti a seniorov. Alternatívou je poľná cesta od areálu Technického skla, kam sa dá dostať aj mestskou autobusovou linkou č. 20. Vyhradené parkovisko pri lokalite nie je, preto odporúčame prísť MHD alebo nechať auto v Dúbravke.
Praktické informácie
- Lokalita je voľne prístupná celoročne, bez vstupného a bez stanovených otváracích hodín.
- Priamo na mieste nie sú k dispozícii žiadne služby ani občerstvenie, tie treba využiť v Dúbravke pred alebo po výlete.
- Psa môžete vziať so sebou na vôdzke. Po daždi môže byť poľná cesta blatistá, oplatí sa pevnejšia obuv.
Tipy na výlety v okolí
Prehliadku možno príjemne spojiť s prechádzkou po okolitých lesoch medzi Dúbravkou a Devínskou Novou Vsou alebo s výstupom na Dúbravskú hlavicu, pod ktorou lúka leží. Milovníci rímskej histórie by nemali vynechať hrad Devín, kde sa tiež našli stopy rímskej prítomnosti, a Antickú Gerulatu v Rusovciach – pozostatky rímskeho vojenského tábora na hranici impéria. Prírodne cenná je aj neďaleká Devínska Kobyla so známym náleziskom skamenelín na Sandbergu.
