Na jar sa svahy nad Devínom zafarbia kvitnúcimi poniklecmi, v starom pieskovom lome sa dajú nájsť stopy po mori spred miliónov rokov a z vyhliadkovej veže v tvare modlivky dovidíte do Rakúska, Česka aj Maďarska. Devínska Kobyla (514 m n. m.) je najjužnejším výbežkom Malých Karpát, najvyšším bodom Bratislavy a národnou prírodnou rezerváciou, do ktorej sa dostanete mestskou dopravou.
Príroda a charakteristika
Rezervácia s rozlohou približne 101 hektárov leží v katastroch mestských častí Devín a Devínska Nová Ves, patrí do CHKO Malé Karpaty, vyhlásenej v roku 1976, a do sústavy Natura 2000. Územie bolo prvýkrát vyhlásené za chránené v roku 1964, v roku 1986 bola ochrana revidovaná. Chránia sa tu suchomilné a teplomilné spoločenstvá so vzácnymi a ohrozenými druhmi rastlín a živočíchov – Devínska Kobyla je jednou z najvýznamnejších xerotermných lokalít na Slovensku. Na jar tu kvitnú stepné rastliny a vyskytuje sa množstvo teplomilného hmyzu.
Botanici tu zaznamenali približne 1 110 druhov cievnatých rastlín, 234 druhov húb, 110 druhov lišajníkov a 100 druhov machov. Rastie tu 26 druhov orchideí a šesť rastlín, ktoré na Slovensku nenájdete nikde inde – napríklad palina rakúska, ihlica nízka či smldník piesočný. K najkrajším patrí poniklec veľkokvetý. Zo živočíchov tu žije pamodlivka dlhokrká, roháč veľký, motýľ vidlochvost feniklový alebo pavúk stepník červený a v pieskovcových stenách hniezdi pestrofarebný včelárik zlatý.
Geológia a skameneliny
Masív tvoria horniny od prvohôr až po štvrtohory, čo z neho robí malú učebnicu geológie. Svetovo známa je paleontologická lokalita Sandberg – bývalý pieskový lom s morskými usadeninami z obdobia miocénu, kde sa našlo asi 350 druhov fosílií od morských živočíchov po stavovce. Medzi nálezmi sú zuby žralokov, stavce veľrýb aj kosti opíc. Steny bývalého lomu sú vyhĺbené vo vápnitých pieskovcoch a riasových vápencoch starých 14 až 16 miliónov rokov a dodnes ich modeluje vietor a erózia.
