Devínska Kobyla (514 m n. m.) je najjužnejším výbežkom Malých Karpát a zároveň národnou prírodnou rezerváciou na území Bratislavy, v katastroch mestských častí Devín a Devínska Nová Ves. Rezervácia s rozlohou približne 101 hektárov patrí do CHKO Malé Karpaty a do sústavy Natura 2000.
Čo tu chránia
Územie bolo prvýkrát vyhlásené za chránené v roku 1964, v roku 1986 bola ochrana revidovaná. Chránia sa tu suchomilné a teplomilné spoločenstvá so vzácnymi a ohrozenými druhmi rastlín a živočíchov – Devínska Kobyla je jednou z najvýznamnejších xerotermných lokalít na Slovensku. Na jar tu kvitnú stepné rastliny a vyskytuje sa množstvo teplomilného hmyzu.
Geológia a skameneliny
Masív tvoria horniny od prvohôr až po štvrtohory, čo z neho robí malú učebnicu geológie. Svetovo známa je paleontologická lokalita Sandberg – bývalý pieskový lom s morskými usadeninami z obdobia miocénu, kde sa našlo asi 350 druhov fosílií od morských živočíchov po stavovce.
Čo vás čaká
Rezerváciou prechádza náučný chodník a sieť turistických trás (podľa OpenStreetMap približne 13 km značených chodníkov). Z otvorených stepných svahov sú výhľady na sútok Moravy a Dunaja, Devínsky hrad, Rakúsko a Bratislavu. Na vrchole stojí vyhliadková veža.
Ako sa tam dostať
Na Devínsku Kobylu sa dá vyjsť z Devína, z Devínskej Novej Vsi (od Sandbergu) alebo z Dúbravky. Do všetkých východísk premáva MHD Bratislava. Parkovať možno v spomínaných mestských častiach, v chránenom území sa autom nejazdí.
Tipy na výlety v okolí
- Sandberg – paleontologická lokalita na úbočí kopca.
- Vyhliadková veža Devínska Kobyla – na vrchole masívu.
- Hrad Devín – národná kultúrna pamiatka nad sútokom Moravy a Dunaja, asi 3 km.
Praktické informácie
Vstup je voľný a celoročný. V rezervácii sa pohybujte len po značených chodníkoch, zber skamenelín, rastlín a hmyzu je zakázaný. V lete počítajte s horúčavou na otvorených svahoch – vezmite si dostatok vody.
