Len dvanásť kilometrov od centra Bratislavy sa na strmom brale nad sútokom Moravy a Dunaja týči miesto, ktoré videlo Keltov, Rimanov, veľkomoravské kniežatá aj Napoleonových vojakov. Zrúcaniny Devínskeho hradu ležia na skalnom brale vo výške 212 m n. m., odkiaľ máte pod sebou dve rieky, rakúsky breh aj Malé Karpaty. Devínska hradná skala je od roku 1985 národnou prírodnou pamiatkou a samotný hrad od roku 1961 národnou kultúrnou pamiatkou.
História a zaujímavosti
Hradné návršie bolo osídlené už od staršej doby kamennej. Našli sa tu stopy pravekých sídiel z mladšej doby kamennej, keltského osídlenia aj rímskeho tábora, ktorý bol súčasťou hraničného obranného systému Limes Romanus. Najstaršie slovanské stopy pochádzajú z 8. storočia a v 9. storočí mal Devín kľúčový význam pre Veľkomoravskú ríšu – knieža Rastislav tu nechal vybudovať sústavu opevnení chrániacich západnú hranicu štátu. Fuldské letopisy spomínajú lokalitu v roku 864 v súvislosti s ťažením franského kráľa proti Rastislavovi a nazývajú ju slovanským menom Dowina, z ktorého sa vyvinul dnešný názov Devín. Z tohto obdobia pochádzajú aj základy kamenného kostola, ktoré si môžete prezrieť priamo v areáli.
Po zániku Veľkej Moravy slovanské osídlenie pretrvávalo, staršie opevnenia sa využívali aj v 10. – 13. storočí a z hradiska sa stal pohraničný strážny hrad. Najstaršia správa, ktorá sa priamo zmieňuje o Devínskom hrade, pochádza z roku 1233; v 13. storočí tu vznikol stredoveký kamenný hrad strážiaci západnú hranicu Uhorska. Z kráľovského majetku prešiel do rúk šľachtických rodov – v 14. – 15. storočí ho Garaiovci premenili na panské sídlo v štýle neskorej gotiky, nasledovali Báthoriovci a v rokoch 1635 až 1918 Pálfiovci. V 15. storočí vyhĺbili v skale hradnú studňu hlbokú 55 metrov, vďaka ktorej mala posádka vodu aj na vysokom brale. Aktívnu históriu hradu ukončili napoleonskí vojaci v roku 1809, ktorí ho pomocou pušného prachu zmenili na ruinu.
Kúpno-predajnú zmluvu, ktorou hrad získal československý štát, uzavreli 25. mája 1932, fyzicky ho štát prevzal v januári 1935. Archeologické výskumy tu prebiehajú od 30. rokov 20. storočia, od roku 1973 sa ruiny konzervovali a verejnosti je areál sprístupnený od roku 1984. Na strednom hrade dnes uvidíte pozostatky paláca Garaiovcov a Báthoriovcov.
Čo uvidíte
- Dolný, stredný a horný hrad – rozľahlý areál s rozlohou okolo 6 hektárov, po ktorom sa môžete voľne prechádzať.
- Panenská veža (Mníška) – malá polygonálna bašta na samom vrchole brala, najznámejší symbol Devína.
- Hradná studňa hlboká 55 metrov.
- Expozícia v jaskyniach horného hradu s viac ako 300 archeologickými nálezmi, ktorá približuje stavebný vývoj hradu, jeho majiteľov aj geologickú minulosť skaly.
- Základy veľkomoravského kostola a ďalšie vyznačené archeologické náleziská.
- Výhľady na Dunaj, Moravu, rakúsky breh a Malé Karpaty.
Zaujímavosti a legendy
Podľa povesti sa z Panenskej veže vrhla do hlbín nešťastne zaľúbená dievčina, ktorá nemohla byť so svojím milým – odtiaľ jej názov. Devín je spojený aj s národným obrodením: 24. apríla 1836 sem vystúpil Ľudovít Štúr so svojimi druhmi a výlet sa dodnes považuje za jeden z najvýznamnejších symbolických momentov slovenského národného hnutia. V čase železnej opony tadiaľto viedla prísne strážená hranica s Rakúskom – obetiam pokusov o útek pripomína pamätník Brána slobody pod hradom. Horolezectvo na hradnej skale je dnes zakázané, keďže ide o chránené prírodné územie.
Ako sa tam dostať
- MHD: z centra Bratislavy (spod Mosta SNP) premáva autobus č. 29 na zastávku Hrad Devín, cesta trvá zhruba 20 minút.
- Autom: po Devínskej ceste; pod hradom je spoplatnené parkovisko.
- Na bicykli sa sem dostanete pohodlne po cyklotrase pozdĺž Dunaja, v sezóne premávajú na Devín aj výletné lode z Bratislavy.
Praktické informácie
- Vstup: Spoplatnený, zľavy pre deti, študentov a seniorov.
- Otvorené: Celoročne okrem pondelkov, v zime s kratšími hodinami.
- Čas prehliadky: 1 – 2 hodiny.
- Obuv: Pohodlná, cesta na horný hrad vedie po schodoch a strmších úsekoch; kočík zvládne len dolný hrad.
- Psy: Do areálu hradu nemajú prístup.
- Občerstvenie: Reštaurácie a bufety v obci Devín pod hradom.
Foto: Wikipédia (1. – 2.); Radovan Bahna (3.)
