Len dvanásť kilometrov od centra Bratislavy sa na strmom brale nad sútokom Moravy a Dunaja týči miesto, ktoré videlo Keltov, Rimanov, veľkomoravských kniežat aj Napoleonových vojakov. Hrad Devín je bývalý hrad v bratislavskej mestskej časti Devín, ktorého zrúcaniny ležia na skalnom brale vo výške 212 m n. m. nad sútokom riek Moravy a Dunaja. Devínska hradná skala bola v roku 1985 vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku a samotný hrad je od roku 1961 národnou kultúrnou pamiatkou. Patrí k významným pamätníkom slovenskej minulosti.
Strategická poloha od praveku
Mimoriadne významná strategická poloha, známa už Keltom a Rimanom, bola príčinou aj k založeniu mohutného slovanského hradiska na hradnom návrší, ktoré sa roku 864 prvý raz písomne uvádza vo Fuldských análoch pod menom Dowina. Našli sa tu stopy pravekých sídiel z mladšej doby kamennej, keltského osídlenia, rímskeho tábora, ktorý bol súčasťou hraničného obranného systému Limes Romanus, aj veľkomoravského hradiska s kamenným kostolom. Za kniežaťa Rastislava bol Devín jednou z najdôležitejších pevností Veľkej Moravy.
Stredoveký hrad a jeho zánik
V 13. storočí založili na Devíne stredoveký hrad, ktorý strážil západnú hranicu Uhorska a postupne sa stavebne upravoval a rozširoval. Z kráľovského majetku prešiel do rúk šľachtických rodov – spomedzi nich vynikajú Garaiovci a Báthoriovci, v rokoch 1635 až 1918 hrad patril Pálfiovcom. V 15. storočí vyhĺbili v skale hradnú studňu hlbokú 55 metrov, vďaka ktorej mala posádka vodu aj na vysokom brale. Aktívnu históriu hradu ukončili napoleonskí vojaci v roku 1809, ktorí ho pomocou pušného prachu zmenili na ruinu.
V roku 1932 hrad odkúpila Československá republika, archeologické výskumy tu prebiehajú od 30. rokov 20. storočia. Od roku 1973 sa konzervovali ruiny a pri výskumoch sa objavili základy veľkomoravského kostola i ďalšie stavby. Verejnosti je areál sprístupnený od roku 1984. Dnes je čiastočne obnovený hrad príťažlivým turistickým cieľom. Na strednom hrade sú pozostatky paláca Garaiovcov a Báthoriovcov.
Veľkomoravské hradisko Dowina
Hradné návršie bolo osídlené už od staršej doby kamennej a najstaršie slovanské stopy tu pochádzajú z 8. storočia. V 9. storočí mal Devín kľúčový strategický význam pre Veľkomoravskú ríšu – knieža Rastislav tu nechal vybudovať sústavu opevnení, ktoré chránili západnú hranicu štátu. Fuldské letopisy spomínajú lokalitu v roku 864 v súvislosti s ťažením franského kráľa proti Rastislavovi a nazývajú ju slovanským menom Dowina, z ktorého sa neskôr vyvinul dnešný názov Devín. Po zániku Veľkej Moravy slovanské osídlenie pretrvávalo, staršie opevnenia sa využívali aj v 10. – 13. storočí a z hradiska sa stal pohraničný strážny hrad. Najstaršia historická správa, ktorá sa priamo zmieňuje o Devínskom hrade, pochádza z roku 1233. V 14. – 15. storočí ho rod Garaiovcov postupne premenil z kráľovského strážneho hradu na panské sídlo v štýle neskorej gotiky. Kúpno-predajnú zmluvu, ktorou hrad získal československý štát, uzavreli 25. mája 1932, fyzicky ho štát prevzal 21. januára 1935. Dlhoročný archeologický výskum postupne odkryl viacero stavebných fáz veľkomoravského opevnenia aj pozostatky sakrálnych stavieb z tohto obdobia, ktoré si môžete prezrieť priamo v areáli.
Čo uvidíte
- Dolný, stredný a horný hrad – rozľahlý areál s rozlohou okolo 6 hektárov, po ktorom sa môžete voľne prechádzať.
- Panenská veža (Mníška) – malá polygonálna bašta na samom vrchole brala, najznámejší symbol Devína.
- Hradná studňa hlboká 55 metrov.
- Expozícia v jaskyniach horného hradu s viac ako 300 archeologickými nálezmi, ktorá približuje stavebný vývoj hradu, jeho majiteľov aj geologickú minulosť skaly.
- Základy veľkomoravského kostola a ďalšie vyznačené archeologické náleziská.
- Výhľady na Dunaj, Moravu, rakúsky breh a Malé Karpaty.
Zaujímavosti a legendy
Podľa povesti sa z Panenskej veže vrhla do hlbín nešťastne zaľúbená dievčina, ktorá nemohla byť so svojím milým – odtiaľ jej názov. Devín je spojený aj s národným obrodením: 24. apríla 1836 sem vystúpil Ľudovít Štúr so svojimi druhmi a výlet sa dodnes považuje za jeden z najvýznamnejších symbolických momentov slovenského národného hnutia. V čase železnej opony tadiaľto viedla prísne strážená hranica s Rakúskom – obetiam pokusov o útek pripomína pamätník Brána slobody pod hradom. Horolezectvo na hradnej skale je dnes zakázané, keďže ide o chránené prírodné územie.
Praktické informácie
- MHD: z centra Bratislavy (spod Mosta SNP) premáva autobus č. 29 na zastávku Hrad Devín, cesta trvá zhruba 20 minút.
- Autom: po Devínskej ceste; pod hradom je spoplatnené parkovisko.
- Na bicykli sa sem dostanete pohodlne po cyklotrase pozdĺž Dunaja, v sezóne premávajú na Devín aj výletné lode z Bratislavy.
- Hrad je otvorený celoročne okrem pondelkov, v zime s kratšími hodinami. Vstupné je spoplatnené, aktuálne otváracie hodiny a ceny overte na muzeumbratislava.sk.
- Na prehliadku si vyhraďte 1 – 2 hodiny, vhodná je pohodlná obuv, cesta na horný hrad vedie po schodoch a strmších úsekoch.
Tipy na výlety v okolí
- Devínska Kobyla – najvyšší vrch Devínskych Karpát s náučnými chodníkmi a vzácnou flórou.
- Sandberg – svetoznáma paleontologická lokalita s pieskami treťohorného mora.
- Cyklomost slobody cez Moravu do Rakúska v Devínskej Novej Vsi.
- Prechádzka po nábreží pri sútoku Moravy a Dunaja a posedenie v obci Devín.
Foto: sk.wikipedia.org (1. - 2.); Radovan Bahna (3.)
