Odkiaľ tečie voda z bratislavských kohútikov a ako sa k nim dostávala pred vyše sto rokmi? Odpoveď nájdete vo Vodárenskom múzeu, ktoré sídli v historických priestoroch prvej čerpacej stanice v Bratislave, uvedenej do prevádzky v roku 1886. Trojhektárový areál v Karlovej Vsi na ľavom brehu Dunaja je jedinečným náučno-oddychovým miestom, ktoré si zachovalo svoju pôvodnú vodárenskú funkciu – dodnes tu pracuje moderná čerpacia stanica pitnej vody.
História: prvý vodovod na Slovensku
Bratislavský mestský vodovod bol oficiálne spustený do plnej prevádzky 4. februára 1886, jeho výstavba sa začala o pol druha roka skôr. Pitná voda pochádzala z podzemných zdrojov ostrova Sihoť, bohatého na prirodzene filtrovanú dunajskú vodu. Zo studne na Sihoti putovala 1,7 km dlhým potrubím pod ramenom Dunaja do Hlavnej čerpacej stanice v Karlovej Vsi a odtiaľ ju parné čerpadlá hnali pozdĺž nábrežia do mesta a ďalej do vodojemu pri Bratislavskom hrade, vo výške viac ako 70 metrov nad Dunajom. Išlo o tlakovo-gravitačný systém, prvý svojho druhu na území Slovenska.
Vodovodná sieť vtedy merala vyše 37 kilometrov, mala takmer tristo verejne prístupných hydrantov a zásobovala asi 17 500 obyvateľov. Dnes je sieť dlhšia o viac ako tri tisíc kilometrov a ostrov Sihoť zostáva dôležitým vodárenským zdrojom. Samotné múzeum založila Bratislavská vodárenská spoločnosť v roku 2007. Budova múzea aj historický areál na Sihoti sú národnými kultúrnymi pamiatkami; múzeum získalo v roku 2015 čestné uznanie v súťaži Pamiatka roka a Vodárenská záhrada v roku 2016 titul Park roka.
Čo vás čaká
Interaktívna expozícia v pôvodnej budove čerpacej stanice vysvetľuje, ako sa voda dostáva do domácností. Je rozdelená na dve časti – históriu a súčasnosť vodárenstva v Bratislave a okolí:
- Historická časť ukazuje štyri veľké modely pôvodných vodárenských objektov, dobové plány vodárne a vývoj vodovodnej a kanalizačnej siete od 19. storočia. Unikátom sú virtuálne rekonštrukcie historických budov, ktorými sa môžete voľne „prechádzať“.
- Súčasná časť na paneloch s infografikou a krátkymi filmami približuje kolobeh vody v meste, dĺžku potrubí pod Bratislavou aj to, čo sa s vodou deje v čistiarňach odpadových vôd.
- V podzemí uvidíte časti pôvodných armatúr z roku 1912 a priestory bývalej elektrickej strojovne, v ktorých sa konajú výstavy. Nachádza sa tu aj projekčná miestnosť a Izba vodára – rekonštrukcia kancelárie vodárenského majstra.
Súčasťou areálu je aj vonkajšia expozícia čerpacej techniky vo východnej časti záhrady, komunitná záhrada a oddychová Vodárenská záhrada s výhľadom na Dunaj. Z malej vodárenskej veže sa naskytá panoráma celého komplexu. Celý priestor stojí na symbióze techniky a prírody – kulisu mu tvoria lužné lesy Karloveského ramena, ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000.
Praktické informácie
- Expozícia býva otvorená v pracovné dni dopoludnia a začiatkom popoludnia a vstup do nej je bezplatný; aktuálne hodiny si overte vopred telefonicky (02 4825 3532) alebo na webe vodarenskemuzeum.sk.
- Prehliadku s výkladom si môžu dohodnúť skupiny do 30 osôb, pre školy je k dispozícii výučbový program Modrá škola.
- Areál slúži aj na podujatia pre až 300 hostí v jedinečnej industriálnej atmosfére.
Tipy na výlety v okolí
Po návšteve múzea sa môžete prejsť popri Dunaji a lužných lesoch Karloveského ramena, ktoré lákajú na prechádzky, beh aj výlety na bicykli. V Karlovej Vsi leží aj Botanická záhrada Univerzity Komenského a pokračovaním proti prúdu Dunaja sa dostanete až k zrúcanine hradu Devín na sútoku Dunaja a Moravy.
