V úzkej tiesňave medzi Hájom a Hačavou, kde sa skalné steny dvíhajú 100 až 150 metrov nad cestu, skáče Hájsky potok cez desať travertínových stupňov vysokých od jedného do siedmich metrov. Na jar hučia plné vody, v zime stuhnú na biele ľadové steny s cencúľmi – a to všetko len pár krokov od asfaltovej cesty, takže si Hájske vodopády (nazývané aj Vodopády Hlboký jarok) prezriete aj s malými deťmi. Hájska dolina v Národnom parku Slovenský kras susedí so Zádielskou tiesňavou a je jej menším, pokojnejším geologickým dvojčaťom.
Ako vznikli vodopády
Hájsky potok tečúci dolinou prekonáva na svojej trase výškové rozdiely dosahujúce až 300 metrov, vďaka čomu sa v travertínových hrádzach v spodnej časti tiesňavy, v oblasti od Čertovho mosta, vytvorila sústava perejí, kaskád a približne desiatich vodopádov s výškou od 1 do 7 metrov. Nejde pritom o čisto prírodné dielo – v Hájskej doline sa v minulosti nachádzali menšie travertínové bane a lomy, ktoré tiež ovplyvnili dnešnú podobu terénu. Samotný Čertov most je len 10 metrov široký a obklopujú ho skalné steny vysoké 100 až 150 metrov. Dolinou vedie aj historická cesta, ktorú v roku 1912 vybudovali talianski vojaci. Výdatnosť vodopádov sa mení podľa množstva zrážok – najviac vody majú na jar a po daždi, v zimnom období naopak zamŕzajú a menia sa na ľadové steny s dlhými cencúľmi.
Prehľad vodopádov
Smerom z obce Háj do obce Hačava na trase postupne nájdete Dolný Hájsky vodopád (výška cca 5 m, od cesty označený ako vodopád č. 1), Hájsky vodopád Veľký most (cca 3,1 m), Malú Hájsku kaskádu (cca 2 m), Hájsky vodopád Malý most (cca 3 m), Hájsky vodopádik (cca 1,5 m), kaskádu Kamenný žľab (cca 1,4 m), Smaragdový vodopád (cca 1,7 m), Veľký Hájsky vodopád (cca 7 m, vodopád č. 2 – jeho vápencová stena je najväčším lákadlom lokality), Stredný Hájsky vodopád (cca 5,9 m, vodopád č. 3) a napokon Horný Hájsky vodopád (cca 5,3 m, vodopád č. 4). Z asfaltovej cesty uvidíte len tri hlavné, väčšinu ostatných kaskád odhalí až lesný chodník popri potoku, ktorý začína pri poslednom dome v obci Háj.
Príroda a okolie
V Hájskej doline sa vyskytuje množstvo vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov, pestrosť flóry je podmienená inverziou vegetačných pásiem. Dolina oddeľuje od seba dve najvýchodnejšie planiny Slovenského krasu, a to Jasovskú planinu a Zádielsku planinu. Hájsky potok je 14 km dlhý a je ľavostranným prítokom rieky Turňa, pramení na rozhraní Slovenského krasu a Volovských vrchov pod Jelením vrchom. Zaujímavosťou je, že absolútne najvyšší vodopád celého Národného parku Slovenský kras, približne 15-metrový Hrhovský vodopád, sa nenachádza tu, ale priamo v zastavanom území obce Hrhov.
