Hájske vodopády, nazývané aj Vodopády Hlboký jarok, sú situované v Hájskej doline neďaleko cesty spájajúcej obce Háj a Hačava v Národnom parku Slovenský kras. Patria medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie vodné útvary tejto oblasti. Hájska dolina susedí so Zádielskou tiesňavou, ktorá má podobne pôsobivé skalnaté steny a je jej geologickým analógom.
Ako vznikli vodopády
Hájsky potok tečúci dolinou prekonáva na svojej trase výškové rozdiely dosahujúce až 300 metrov, vďaka čomu sa v travertínových hrádzach v spodnej časti tiesňavy, v oblasti od Čertovho mosta, vytvorila sústava perejí, kaskád a približne desiatich vodopádov rôznej veľkosti a výšky od 1 do 7 metrov. Nejde pritom o čisto prírodné dielo – v Hájskej doline sa v minulosti nachádzali menšie travertínové bane a lomy, ktoré tiež ovplyvnili dnešnú podobu terénu. Samotný Čertov most je len 10 metrov široký a obklopujú ho skalné steny vysoké 100 až 150 metrov. Dolinou vedie aj historická cesta, ktorú v roku 1912 vybudovali talianski vojaci. Ich výdatnosť sa mení podľa množstva zrážok – najviac vody majú vodopády na jar a po daždi, v zimnom období naopak zamŕzajú a menia sa na ľadové steny s dlhými cencúľmi.
Prehľad vodopádov
Smerom z obce Háj do obce Hačava na trase postupne nájdete Dolný Hájsky vodopád (výška cca 5 m, od cesty označený ako vodopád č. 1), Hájsky vodopád Veľký most (cca 3,1 m), Malú Hájsku kaskádu (cca 2 m), Hájsky vodopád Malý most (cca 3 m), Hájsky vodopádik (cca 1,5 m), kaskádu Kamenný žľab (cca 1,4 m), Smaragdový vodopád (cca 1,7 m), Veľký Hájsky vodopád (cca 7 m, vodopád č. 2 – jeho vápencová stena je najväčším lákadlom lokality), Stredný Hájsky vodopád (cca 5,9 m, vodopád č. 3) a napokon Horný Hájsky vodopád (cca 5,3 m, vodopád č. 4). Z asfaltovej cesty uvidíte len tri hlavné, väčšinu ostatných kaskád odhalí až lesný chodník popri potoku, ktorý začína pri poslednom dome v obci Háj.
Príroda a okolie
V Hájskej doline sa vyskytuje množstvo vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov, pestrosť flóry je podmienená inverziou vegetačných pásiem. Dolina oddeľuje od seba dve najvýchodnejšie planiny Slovenského krasu, a to Jasovskú planinu a Zádielsku planinu. Hájsky potok je 14 km dlhý a je ľavostranným prítokom rieky Turňa, pramení na rozhraní Slovenského krasu a Volovských vrchov pod Jelením vrchom. Zaujímavosťou je, že absolútne najvyšší vodopád celého Národného parku Slovenský kras, približne 15-metrový Hrhovský vodopád, sa nenachádza tu, ale priamo v zastavanom území obce Hrhov.
Povesť o striebornom strážcovi
Podľa miestnej povesti žil kedysi v hlbokých tôniach Hájskeho potoka dobrý vodník s pokožkou farby mokrého travertínu a vlasmi splývavými ako vodné kaskády. Keď v jedno suché leto takmer vyschol potok a zastavilo sa koleso mlyna pod Čertovým mostom, zúfalému mlynárovi sa vraj vynoril z najväčšieho vodopádu na pomoc – prekladal balvany, prehlboval koryto a usmerňoval pramene z jaskynných vyvieračiek tak, aby voda opäť poháňala mlyn. Od tej noci mlyn nikdy neutíchol a vodník mlynárovi pomáhal dlhé roky. Hovorí sa, že v doline zostal dodnes a v tichých nociach možno začuť jeho špliechanie, keď stráži čistotu Hájskych vodopádov.
Praktické informácie
Cez Hájsku dolinu vedie z obce Háj do Hačavy značená žltá turistická trasa a súbežne aj červená cykloturistická trasa. Trasa po asfaltovej ceste je nenáročná a zvládnu ju aj rodiny s deťmi, hoci celkové prevýšenie medzi obcami predstavuje približne 400 metrov. Pri Veľkom Hájskom vodopáde nájdete altánok, lavičky a ohniská, lavička je aj pri Strednom Hájskom vodopáde. Parkovať možno pri druhom smerovníku alebo na malom parkovisku pri obci Háj, prípadne pri Čertovom moste; pri prvom smerovníku platí zákaz zastavenia. Vstup do lokality je voľný.
Tipy na výlety v okolí
Výlet možno spojiť s prehliadkou susednej Zádielskej tiesňavy s legendárnou Cukrovou homoľou alebo s výstupom na zrúcaninu Turnianskeho hradu, ktorý je z obce Háj dostupný po žltej značke (asi 3 km, 40 minút chôdze).
Foto: Martin Haluška (1. - 3.); Henrieta Petiová (4. - 9.)
