Zádielska tiesňava, nazývaná v širšom zmysle aj Zádielska dolina, je jedným z najpôsobivejších krasových útvarov na Slovensku. Táto takmer 2 km dlhá, no až 400 m hlboká dolina leží v srdci Národného parku Slovenský kras, vtesnaná medzi planinu Horný vrch a Zádielsku planinu, pri obci Zádiel na hranici okresov Košice-okolie a Rožňava.
Sila vody a vápencových skál
Za svoju dnešnú podobu vďačí tiesňava potoku Blatnica, ktorého intenzívna erózna činnosť po tisícročia hĺbila cestu cez strednotriasové wettersteinské vápence. V miestach mimoriadnych zrážok sa dokáže Blatnica premeniť na dravú riečku s obrovskou eróznou silou – naposledy sa tak stalo počas takzvanej tisícročnej vody na prelome mája a júna 2010, keď potok na viacerých miestach zničil cestu na dne tiesňavy a vyhĺbil metrové výmole. V najužších miestach, tesne za Cukrovou homoľou, dosahuje šírka dna tiesňavy len okolo 10 metrov, zatiaľ čo okolité skalné steny sa týčia až vyše 300 metrov nad údolím.
Cukrová homoľa a jaskyne
Najvýraznejším skalným útvarom je bezpochyby Cukrová homoľa – približne 105 m vysoká ihlanovitá skalná veža, najvyšší útvar svojho druhu na Slovensku, ktorá je už vyše sto rokov cieľom horolezeckých výstupov. V tiesňave dnes poznáme približne stovku jaskýň rôznych typov, spravidla len niekoľko metrov dlhých. Najznámejšia je 17 m dlhá Kráľovská jaskyňa, s ktorou sa spája legenda o uhorskom kráľovi Belovi IV., ktorý sa tu mal skrývať pred tatárskymi hordami v 13. storočí. Najväčšou je asi 60 m dlhá Tajná jaskyňa. Najvýraznejšia zo všetkých, Orlia diera, je viditeľná ako tmavá oválna škvrna vysoko v skalnej stene nad obcou Zádiel, jej vchod je však neprístupný.
Príbeh z druhej svetovej vojny
Jaskyne v tiesňave poskytovali útočisko aj počas druhej svetovej vojny, keď v okolí zúrili delostrelecké boje. Podľa dosvedčeného príbehu sa tu na prelome januára a februára 1944 ukrýval chlapec Miklós Bélyi so svojím otcom – keď mu vietor zdvihol z hlavy klobúk, pri jeho hľadaní náhodou objavil jaskyňu, ktorá dnes nesie meno Lôžková jaskyňa. Chlapec v nej následne sám prežil takmer dva mesiace v drsných zimných podmienkach, živil sa koreňmi rastlín a v noci schádzal k potoku pre vodu. Po roku 2000 sa jaskyniarom podarilo dopraviť už starého pána Bélyiho späť na miesto, kde ako chlapec prežil vojnu.
Príroda a ochrana
Zádielska tiesňava je od roku 1954 chránená ako národná prírodná rezervácia s rozlohou vyše 214 ha, dnes so stupňom ochrany, ktorý zaraďuje územie medzi najprísnejšie chránené na Slovensku. Vďaka hraničnej polohe medzi Slovenským krasom a Slovenským rudohorím a výraznému zvratu vegetačných pásiem tu nájdete nezvyčajnú zmes horskej a stepnej kveteny, napríklad voňavú mesačnicu trváca alebo papraď jelení jazyk. Dolina je domovom vzácnych a chránených druhov, medzi inými endemického ulitníka Alopia zádielska, ktorý sa vyskytuje výlučne tu, tyrkysového slizniaka Bielzia coerulans, salamandry škvrnitej či vodnárov a rybárikov poletujúcich nad Blatnicou. V neprístupných častiach tiesňavy sa sezónne môže vyskytovať aj medveď hnedý. Skalné steny už vyše sto rokov lákajú aj horolezcov, ktorí dali mená mnohým z tunajších stien a veží – Orlia bašta, Zelená stena, Trojkráľový hrebeň či Mesačná stena.
Praktické informácie
Zádielska dolina je verejnosti prístupná červenou turistickou trasou z obce Zádiel, vstup je voľný. Za tiesňavou sa nachádza turistická reštaurácia/bufet. Odporúčame pevnú obuv, dostatok vody a opatrnosť po výdatných dažďoch, keď hladina Blatnice môže rýchlo stúpnuť. Parkovanie je možné priamo pri obci.
Tipy na výlety v okolí
Trasu možno predĺžiť výstupom na Zádielsku planinu alebo Horný vrch s krásnymi výhľadmi do doliny. V okolí stojí za návštevu aj susedná Hájska tiesňava s Hájskymi vodopádmi, ktorá je geologickým analógom Zádielskej doliny, prípadne zrúcanina Turnianskeho hradu neďaleko obce Turňa nad Bodvou.
