Na oltárnom obraze z roku 1513 sedí svätá Anna s Pannou Máriou a Ježiškom, no za nimi sa rozprestiera banícka a hutnícka krajina – Katedrála Nanebovzatia Panny Márie na Námestí baníkov v Rožňave ukrýva jedno z najstarších zobrazení baníctva v strednej Európe. Gotický chrám s desaťmetrovým pastofóriom a klasicistickou zvonicou je najvýznamnejšou pamiatkou mesta, ktoré vyrástlo na ťažbe zlata a striebra.
História a zaujímavosti
Pôvodne gotický mestský farský kostol vznikol v roku 1304, v čase, keď bola Rožňava od roku 1291 majetkom ostrihomského arcibiskupa a rozvíjala sa najmä vďaka ťažbe zlata a striebra. Kostol je dvojloďový, s nepravidelným pôdorysom a polygonálne uzavretým presbytériom, zaklenutý neskorogotickou rebrovou klenbou – hlavná loď má charakteristickú hviezdicovú klenbu. V roku 1516 pribudla Kaplnka Svätého kríža s renesančným portálom, na ktorom je erb ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakócza, ktorý vtedajšiu prestavbu kostola štedro podporil. V priebehu 16. a 17. storočia prešiel chrám ďalšími prestavbami, ktoré interiér obohatili o barokové prvky.
Keď cisárovná Mária Terézia v roku 1776 zriadila Rožňavskú diecézu, farský kostol sa stal biskupskou katedrálou. V rokoch 1776 – 1779 k nej podľa návrhu architekta Jána Mayera pristavali samostatnú zvonicu v štýle takzvaného gemerského klasicizmu – nahradila pôvodnú menšiu strešnú vežičku zničenú úderom blesku. Hlavný oltár a časť interiérového mobiliáru vznikli po roku 1776 v dielni sochára Jozefa Godeho.
