V strede obce Lipovník pod priesmykom Soroška stojí na miernom návrší rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako obyčajný dedinský kostol z 19. storočia s neorománskou vežou. Pod omietkami a novšími úpravami sa však skrýva jedna z najstarších sakrálnych stavieb v tejto časti Slovenska – románsky kostol z prelomu 12. a 13. storočia, ktorý pravdepodobne patril k zaniknutému kláštoru. V gotickom presbytériu sa postupne odkrývajú kvalitné nástenné maľby zo života Krista, na ktorých jeden z nápisov označuje aj kráľa Žigmunda Luxemburského. Kostol patrí do Rožňavského okruhu Gotickej cesty.
História
Listina kráľa Bela IV. z roku 1243 spomína kláštor, ktorého hranice ležali na území dnešného Lipovníka. Rozmery kostola naznačujú, že slúžil kláštornej komunite, no ktorý rád tu pôsobil, nie je isté – do úvahy prichádzajú benediktíni aj johaniti. Kláštor zanikol ešte v stredoveku a kde stáli jeho budovy, dnes nevieme. Obec patrila do Turnianskej stolice a v cirkevnej správe pod Ostrihomské arcibiskupstvo, v roku 1776 prešla pod novovzniknuté Rožňavské biskupstvo.
Začiatkom 15. storočia prešiel kostol gotickou prestavbou: loď predĺžili na východ, prestavali veľkú časť južnej steny a pôvodnú svätyňu nahradilo polygonálne presbytérium s krížovou rebrovou klenbou, ktoré dostalo maľovanú výzdobu. V čase reformácie kostol užívali evanjelici. Katolíkom sa vrátil v roku 1662 a vtedy sa zrejme zmenilo aj jeho zasvätenie – pôvodne bol zasvätený Panne Márii. Ďalšie úpravy sú doložené v rokoch 1721 a 1856. V roku 1894 pristavali k západnému priečeliu vežu v neorománskom duchu a predĺžili loď.
Dlho sa kostol považoval za stavbu z 15. storočia. Až pamiatková obnova v roku 1983 odhalila románske murivo a štrbinové okná, vďaka čomu sa jeho vek posunul o dve storočia späť.
Architektúra
Ide o jednoloďový kostol s polygonálnym presbytériom, sakristiou na severnej strane a vežou na západe. Románska loď bola postavená z opracovaných tufových kvádrov a jej fasády pôvodne neboli omietnuté. Na južnej stene dnes vidno tri zo šiestich pôvodných štrbinových okien, ďalšie románske okno je na severnej strane. Obnova odkryla aj gotický južný portál a dve okná presbytéria.
