Dôležité upozornenie: Krásnohorská jaskyňa je dočasne zatvorená až do odvolania. Verejné prehliadky sa skončili v roku 2024, oficiálny web jaskyne oznamuje zatvorenie od 12. 5. 2025 a podľa Správy Národného parku Slovenský kras platí uzávera aj k 16. 7. 2026. Jaskyňu dnes spravuje Správa slovenských jaskýň, ktorá ju chce znovu sprístupniť, no drevenú prehliadkovú trasu treba celú prestavať a termín otvorenia ani peniaze na obnovu zatiaľ nie sú známe (stav k 1. 6. 2026). Do jaskyne sa preto teraz nedostanete – oplatí sa však o nej vedieť, pretože ukrýva jeden z najväčších kvapľov sveta.
Jaskyňa sa otvára pri vyvieračke Buzgó na severnom úpätí Silickej planiny, neďaleko obce Krásnohorská Dlhá Lúka v okrese Rožňava. Leží v Národnom parku Slovenský kras, od roku 1972 je národnou prírodnou pamiatkou a patrí do skupiny lokalít Jaskyne Slovenského krasu, ktoré sú od roku 1995 zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Kvapeľ rožňavských jaskyniarov
Hlavnou hviezdou podzemia je mohutný stalagmit nazvaný Kvapeľ rožňavských jaskyniarov. Odborné zdroje uvádzajú jeho výšku 32,6 metra (staršie a propagačné materiály hovoria až o 34 metroch) a priemer podstavy viac ako 12 metrov. Považuje sa za najväčší kvapľový útvar v miernom klimatickom pásme a radí sa medzi najvyššie stalagmity na svete. Stojí v Sieni obrov – priestore s bohatou kvapľovou výzdobou, kde sa končila prehliadková trasa.
Príroda a charakteristika
Ide o riečnu vyvieračkovú jaskyňu. Podzemný potok sa začína v závrtoch pri studni Žedem na Silickej planine vo výške 535 m n. m., cestou priberá presakujúcu dažďovú vodu a na povrch vyteká vo vyvieračke Buzgó vo výške 316 m n. m., odkiaľ pokračuje do potoka Čremošná. Úsek toku od vyvieračky po Marikino jazero meria 520 metrov.
- Dĺžka: známe priestory merajú 1 355 m, podľa najnovších meraní až 1 556 m.
- Tvar chodieb: hlavnú os tvorí úzka kaňonovitá chodba, ktorá sa na priečnych poruchách rozširuje do dómov vysokých až 40 – 45 metrov. Na podzemnom toku sú prietokové jazerá.
- Za sifónom: za Marikiným jazerom je zatopený úsek, cez ktorý sa potápači dostali do Zrúteného a Suťového dómu.
- Horniny: predná časť vznikla v tmavosivých gutensteinských dolomitoch a dolomitických vápencoch, zadná v svetlých steinalmských vápencoch. Priestory vymodelovala voda pozdĺž výraznej tektonickej poruchy.
- Výzdoba: v bočnej západnej vetve rastú aj excentrické heliktity a nachádzajú sa tu zemné pyramídy.
- Klíma: teplota sa celý rok drží okolo 9 °C pri vlhkosti 98 %.
Podzemie je dôležitým zimoviskom netopierov – zo štyroch zistených druhov tu prezimúvajú najmä podkovár malý a podkovár veľký. Žije tu aj vzácna drobná fauna: jaskynná žižiavka, mnohonôžky, kosec, chvostoskoky vrátane druhu pre vedu nového a v podzemnom toku hojný kôrovec Niphargus tatrensis.
História objavov
Vyvieračku Buzgó začal skúmať jaskyniar V. Rozložník už v roku 1954. Rozhodujúci prielom prišiel v roku 1964, keď jaskyniari z Rožňavy znížili hladinu vody vo vyvieračke a rozšírili úzku vstupnú chodbu – za ňou objavili rozsiahle priestory aj obrovský stalagmit, ktorý dostal meno na počesť svojich objaviteľov. Neskôr bol do jaskyne vyrazený umelý vstup štôlňou pri vyvieračke. Pre turistov jaskyňu v roku 2004 sprístupnil jaskyniar Jaroslav Stankovič so spolupracovníkmi a ako nájomca ju sprevádzal približne dve desaťročia, až do roku 2024, keď prevádzku z osobných dôvodov ukončil.
Aké boli prehliadky
Krásnohorská jaskyňa nebola klasickou sprístupnenou jaskyňou s betónovými chodníkmi a osvetlením. Prehliadky viedli skúsení jaskyniari a návštevník si mal vyskúšať, s čím sa stretli objavitelia. Pred vstupom sa každý obliekol do jaskyniarskej výstroje, dostal prilbu so svetlom – umelé osvetlenie v jaskyni nebolo – a potreboval pevnú, nepremokavú obuv a teplé oblečenie.
- Dĺžka trasy: sprístupnený úsek mal vyše 400 metrov (zdroje uvádzajú 420 až 450 m) a späť sa išlo rovnakou cestou.
- Priebeh: trasa viedla cez Perejový dóm, ktorý počas povodní zaplavuje voda, ponad Prvé jazero na lanovom traverze, dlhým Veľkým kaňonom, cez náročný zostup a výstup v Abonyiho dóme s pomocou reťaze a cez Druhé jazero hlboké 3 metre na člne až do Siene obrov.
- Prekážky: drevené lávky a lavičky nad podzemným tokom, rebríky vysoké 5 a 7 metrov, prelézanie sutiny a miestami brodenie plytkej vody.
- Vek: prehliadka bola náročnejšia ako v bežných jaskyniach, absolvovať ju mohli deti približne od 6 rokov.
Práve drevené konštrukcie trasy sa v náročnom vlhkom prostredí opotrebovali a dnes sú nebezpečné. Správa slovenských jaskýň pripravila projekt, podľa ktorého by sa všetky prvky trasy nahradili odolným materiálom, ideálne nehrdzavejúcou oceľou. Žiadosť o eurofondy však pre zmenu podmienok výzvy neprešla a správa hľadá iný zdroj financovania.
Praktické informácie
- Stav: dočasne zatvorené do odvolania, prehliadky neprebiehajú (stav k 16. 7. 2026).
- Správca: Správa slovenských jaskýň.
- Ochrana: národná prírodná pamiatka v Národnom parku Slovenský kras, súčasť svetového dedičstva UNESCO. Do jaskyne nevstupujte na vlastnú päsť.
Tipy na výlety v okolí
Okolie Krásnohorskej Dlhej Lúky ponúka množstvo iných cieľov. Nad susedným Krásnohorským Podhradím sa týči hrad Krásna Hôrka a v obci stojí Mauzóleum Andrássyovcov. Na Silickej planine, odkiaľ prichádza voda jaskyne, nájdete priepasťovú Silickú ľadnicu a pod planinou sprístupnenú Gombaseckú jaskyňu s tenkými brčkovými kvapľami – obe patria takisto do svetového dedičstva. Na kvapľovú výzdobu sa môžete vybrať aj do Domice či Jasovskej jaskyne a za históriou do Rožňavy alebo kaštieľa v Betliari.
