Na kopci v západnej časti Markušoviec, vedľa malého stredovekého hradu a nad údolím Hornádu, stojí kostol svätého Michala archanjela – farský kostol obce, ktorú od 13. storočia vlastnil rod Máriássy. Neskororománsky základ z 13. storočia prekryla neskorá gotika: presbytérium a loď spája spoločná sieťová klenba bez víťazného oblúka, po stranách stoja dve kaplnky z prelomu 15. a 16. storočia a klenbové konzoly nesú vytesané tváre, zvieratá a erby. V kostole sú pochovaní mnohí členovia rodu Máriássy a pripomínajú ich renesančné náhrobníky z červeného mramoru.
História
Kostol postavili pravdepodobne na prelome tretej a štvrtej štvrtiny 13. storočia z podnetu miestnych zemepánov, písomne je doložený v roku 1280. Pôvodne to bol neskororománsky jednoloďový kostol so štvorcovou svätyňou a nízkou západnou vežou. V 14. storočí ho goticky prestavali a koncom 15. storočia dostal široké presbytérium a sieťovú klenbu. Rozšírenie na prelome 15. a 16. storočia financoval Štefan Máriássy: v rokoch 1486 – 1490 pribudla na severnej strane dvojpoľová Kaplnka svätých Kozmu a Damiána a okolo roku 1500 na južnej strane Kaplnka svätej Anny. V neskorej gotike zväčšili aj sakristiu.
V roku 1773 kostol poškodil požiar, najviac západnú vežu, ktorú potom zvýšili a upravili v barokovom duchu; v roku 1818 opravili múry kostola aj ohradu. Ďalší požiar zasiahol kostol v roku 1882 a na prelome 19. a 20. storočia dostala veža neogotickú podobu. Do roku 1918 obe kaplnky rozšírili. Poslednú veľkú obnovu, spojenú s archeologickým a stavebným výskumom, kostol prešiel koncom 90. rokov 20. storočia.
Architektúra
Kostol je jednoloďový, s polygonálnym uzáverom presbytéria, sakristiou na severe a bočnými kaplnkami, ktoré vytvárajú dojem bočných lodí. Presbytérium a loď majú rovnakú šírku a spoločnú rebrovú sieťovú klenbu – víťazný oblúk ich neoddeľuje. Kaplnky kryjú krížové rebrové klenby so sochársky zdobenými svorníkmi, konzoly v južnej kaplnke nesú vytesané tváre, zvieratá a erby a na svorníkoch sú reliéfy zvierat. Sakristiu zaklenuli lomenou valenou klenbou. Najstarším zachovaným detailom je neskororománsky až ranogotický portál s hlavicami zdobenými rastlinnými motívmi, dnes osadený v západnej stene južnej kaplnky. Gotické okná a klenby sa zachovali v pôvodnej podobe, fasády spevňujú oporné piliere a spodná časť veže je neskororománska. Kostol obkolesuje obranný múr s dvoma murovanými bránami, súčasťou ohrady je aj novodobá hrobka rodu Máriássy.
Zariadenie
- Hlavný oltár – barokový z roku 1731 so stredovým obrazom svätého Michala archanjela a sochami svätého Jána Krstiteľa a svätého Jána Nepomuckého.
- Bočné oltáre – dvojica pseudogotických oltárov z konca 19. storočia.
- Náhrobníky rodu Máriássy – renesančné náhrobné dosky z červeného mramoru z rokov 1516 – 1645.
- Ďalšie zariadenie – rokoková kazateľnica z druhej polovice 18. storočia so sochou anjela s krížom, renesančná kamenná krstiteľnica, rokokové a barokové lavice, rokokové biskupské kreslo, organ z roku 1897 a obraz Narodenia Pána zo začiatku 19. storočia v empírovom ráme.
Ako sa tam dostať
Markušovce ležia v okrese Spišská Nová Ves v údolí Hornádu. Kostol stojí v západnej časti obce na kopci pri hrade, k vchodu vedie cesta do kopca.
Praktické informácie
- Vstup: kostol je farským kostolom a slúži bohoslužbám, počas ktorých je prístupný.
- Farnosť: k farnosti Markušovce patria aj Lieskovany a Teplička.
- Pamiatková ochrana: kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky.
