Stojí uprostred parkového pásu na Hlavnej ulici 58 v Košiciach, v priamom susedstve Spievajúcej fontány a morového stĺpa Immaculata. Národné divadlo Košice (do mája 2023 pôsobiace pod názvom Štátne divadlo Košice) patrí k vrcholným dielam divadelnej architektúry na území Slovenska a je národnou kultúrnou pamiatkou.
Výstavba a architektúra Adolfa Langa
Súčasné divadlo nahradilo staršiu klasicistickú divadelnú budovu z roku 1788, postavenú na mieste niekdajšej stredovekej radnice, ktorú museli v roku 1894 pre havarijný stav a narušenú statiku zbúrať. V starej budove s kapacitou 500 divákov sa hrávalo po nemecky a od roku 1816 aj po maďarsky – divadelníctvo má pritom v Košiciach viac ako šesťstoročnú tradíciu.
Projekt a realizácia: Mesto vypísalo architektonickú súťaž, v ktorej zvíťazil renomovaný budapeštiansky architekt Adolf Lang (na projekte spolupracoval Antal Steinhardt). Výstavbu v rokoch 1897 až 1899 realizovala renomovaná košická staviteľská firma bratov Árpáda a Gézu Jakabovcov.
Otvorenie: Slávnostné otvorenie budovy sa konalo 28. septembra 1899.
Slohové riešenie: Stavba je postavená v eklektickom slohu s prevahou novobarokových prvkov a raných secesných detailov. V 90. rokoch 20. storočia prešla budova rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá citlivo zachovala jej pôvodný ráz.
Fasáda a sochárska výzdoba
Exteriér budovy sa vyznačuje bohatým plastickým reliéfom a sochárskym programom:
Socha Aurora (Eos): Vrcholu kupoly nad hlavným priečelím dominuje monumentálna plastika okrídlenej bohyne ranných zôr Aurory (Eos), držiacej v ruke pochodeň génia svetla a umenia.
Portrétne busty a sochy: Vo výklenkoch a na atike fasády sú osadené alegorické sochy tragédie a komédie, doplnené o busty svetových a regionálnych dramatikov a hudobných skladateľov (napr. William Shakespeare, Johann Wolfgang von Goethe).
Interiér a shakespearovské stropné maľby
Vnútorné usporiadanie reprezentuje klasický stredoeurópsky model viacpodlažného divadelného priestoru:
Hľadisko v tvare lýry: Divadelná sála je riešená v podkovovitom pôdoryse s prízemím, dvoma radmi lóží, balkónom a galériou. Celému priestoru dominuje bohaté zlátenie, červené čalúnenie a centrálny krištáľový luster.
Fresky Peregrina von Gastgeba: Strop hľadiska zdobí výnimočný cyklus fresiek od viedenského akademického maliara Peregrina von Gastgeba. Namiesto tradičných mytologických výjavov namaľoval štyri kľúčové scény z hier Williama Shakespeara: tragédií Rómeo a Júlia, Kráľ Lear, Othello a komédie Sen noci svätojánskej.
Opona: Pôvodnú maľovanú železnú oponu s alegóriou mesta vytvoril viedenský maliar Leopold Horovitz.
Z histórie súborov
Začiatky: Spočiatku v budove hrali maďarské spoločnosti. Slovenské národné divadlo, založené v roku 1920, začínalo svoju činnosť práve v Košiciach, pretože bratislavskú budovu mal vtedy prenajatú maďarský súbor. V roku 1924 vzniklo Východoslovenské národné divadlo, ktoré pre finančné ťažkosti zaniklo, obnovili ho v roku 1937 a po Viedenskej arbitráži v roku 1938 slovenské divadlo v meste opäť prestalo existovať.
Nový začiatok 1945: Režisér Janko Borodáč obnovil Východoslovenské národné divadlo. Činohra mala prvú premiéru 15. septembra 1945 (Marína Havranová od Ivana Stodolu), hudobný súbor sa predstavil 6. októbra 1945 operetou Poľská krv od Oskara Nedbala a prvý baletný večer nasledoval v roku 1947. Od sezóny 1946/1947 nieslo divadlo názov Národné divadlo v Košiciach, v roku 1955 ho premenovali na Štátne divadlo Košice a od 1. mája 2023 sa opäť volá Národné divadlo Košice.
Divadelná prevádzka a scény
Trojsúborové divadlo: Národné divadlo Košice disponuje tromi stálymi umeleckými zložkami – operou, baletom a činohrou. Repertoár siaha od veľkých operných titulov a operiet (opery aj v pôvodných jazykoch) cez klasický a súčasný balet až po činohru; na programe sú aj predstavenia pre deti a mládež či tradičný vianočný koncert.
Hracie scény: Predstavenia sa konajú na dvoch scénach:
Historická budova (Hlavná 58): Hlavná scéna určená pre veľké operné, baletné a veľké činoherné inscenácie.
Malá scéna (Hlavná 76): Komornejší priestor zameraný prevažne na súčasnú činohru a experimentálne projekty.
Praktické informácie a návšteva
Dostupnosť: Historická budova leží priamo v centre pešej zóny, zo železničnej a autobusovej stanice sa do centra dá prísť pešo. Vstup je možný v čase predstavení alebo počas organizovaných prehliadok interiéru (napr. počas Dňa otvorených dverí či potuliek mestom). Predstavenie spravidla trvá dve až tri hodiny vrátane prestávky – prídite skôr a vychutnajte si atmosféru foyer.
Vstupenky: Pokladnica divadla sídli priamo v historickej budove (spravidla Po–Pi 9:00–12:30 a 13:00–17:30, So 9:00–13:00, aktuálne hodiny overte na webe); predaj lístkov prebieha aj online prostredníctvom oficiálneho webu www.sdke.sk, informácie na tel. 055/245 22 00.
Parkovanie: Osobné automobily je možné parkovať na platených záchytných parkoviskách a v parkovacích domoch na okraji pešej zóny (Štefánikova, Vrátna, Kasárenské námestie).
Tipy na výlety v okolí
Návštevu divadla spojte s prehliadkou Dómu sv. Alžbety, Immaculaty a ďalších pamiatok pozdĺž Hlavnej ulice, ktorá patrí medzi najdlhšie mestské námestia v Európe. Pri dlhšom pobyte na východe Slovenska sa oplatí navštíviť aj Jasovskú jaskyňu či hrad Krásna Hôrka.
