Vypína sa v centrálnej parkovej zóne na Hlavnej ulici v Košiciach, v tesnom severnom susedstve Dómu svätej Alžbety a v blízkosti Spievajúcej fontány. Urbanova veža vznikla ako samostatná mestská zvonica (kampanila) patriaca k farskému chrámu. Ako národná kultúrna pamiatka a neoddeliteľná súčasť mestskej pamiatkovej rezervácie dokumentuje stavebný a remeselný rozvoj Košíc od stredoveku až po 20. storočie.
Architektonický vývoj a premeny veže
Zvonica vznikala paralelne s výstavbou priľahlej katedrály a prešla viacerými historickými úpravami:
-
Gotické počiatky: Urbanova veža vznikla v poslednej tretine 14. storočia ako hranolová stavba z lomového kameňa. Slúžila ako zvonica prebiehajúcej výstavby dómu a bola integrálnou súčasťou ohradeného mestského cintorína. Z tohto obdobia sa na najvyššom poschodí zachovali pôvodné gotické zvukové okná.
-
Renesančná prestavba (1628): Po požiari mesta v roku 1556 získala veža v roku 1628 renesančnú podobu s novou rímsou, atikou a nápisom s menami členov vtedajšej mestskej rady a erbom mesta Košice.
-
Baroková a neskoršia fáza: V 18. storočí bola veža zastrešená barokovou cibuľovou baňou a opatrená červenou bosovanou omietkou. Neskôr sa jej vzhľad vrátil k ihlanovej streche s drevenou ochodzou.
-
Prízemné arkády: V roku 1912 boli staré drevené obchodné stánky na obvode prízemia nahradené kamennou arkádovou chodbou, ktorá získala konečnú architektonickú podobu prestavbou v 40. rokoch 20. storočia.
Majstrovský zvon Urban a tragický požiar v roku 1966
Dejiny veže sú nerozlučne späté s jej hlavným zvonom, zasväteným svätému Urbanovi, patrónovi vinohradníkov a vinárov:
-
Odliatie v roku 1557: Po ničivom požiari Košíc v roku 1556 zničil oheň aj staršie gotické zvony. Z ich roztavenej zvonoviny odlial v roku 1557 olomoucký zvonolejár František Illenfeld monumentálny zvon Urban.
-
Parametre zvona: Pôvodný zvon dosahoval výšku 170 centimetrov a hmotnosť približne 5 až 7 ton.
-
Požiar v decembri 1966: V noci z 3. na 4. decembra 1966 vypukol vo veži katastrofálny požiar spôsobený chybou v trafostanici. Zhorel krov, strecha i masívna drevená stolica a zvon Urban sa po páde z výšky rozbil na desiatky úlomkov.
-
Záchrana torza: Zničené fragmenty zvona umelecky poskladal a zrekonštruoval akademický sochár František Patočka. Od roku 1989 je toto zreštaurované torzo vystavené na podstavci priamo pred vežou.
-
Funkčná replika (1996): V roku 1996 odliali majstri z Východoslovenských železiarní (VSŽ Košice) funkčnú repliku zvona Urban s hmotnosťou cez 5 ton (so závesom vyše 7 ton) ako dar mestu Košice, ktorá bola opätovne zavesená do útrob veže.
Lapidárium v arkádovej chodbe
V prízemnej arkáde okolo veže je inštalované unikátne exteriérové kamenné lapidárium:
-
Historické náhrobníky: Tvorí ho súbor 36 kamenných náhrobných dosiek a epitafov zo 14. až 17. storočia, ktoré pochádzajú z niekdajšieho cintorína rozprestierajúceho sa okolo Dómu sv. Alžbety.
-
Rímsky náhrobok: Najvzácnejším exponátom lapidária je sekundárne osadený náhrobný kameň rímskeho pôvodu z 3. až 4. storočia po Kr., ktorý je najstaršou sepulkrálnou pamiatkou na území mesta.
Praktické informácie a dostupnosť
-
Poloha a prístup: Veža stojí priamo v pešej zóne na Hlavnej ulici, medzi Dómom sv. Alžbety a Národným divadlom Košice. Prístup je možný výlučne pešo.
-
Prístupnosť: Exteriér veže, arkádové lapidárium aj rekonštruované torzo zvona Urban na nádvorí sú celoročne a bezplatne prístupné verejnosti.
-
Parkovanie: Možné na platených záchytných parkoviskách a v parkovacích domoch na obvode centra mesta (Štefánikova, Kasárenské námestie, Vodná ulica).
