Pred vežou stojí na podstavci obrovský zvon zložený z desiatok úlomkov – pamätník noci, keď horiaca zvonica nad Hlavnou ulicou nechala svoj najslávnejší zvon spadnúť a rozbiť sa. Urbanova veža sa vypína v centrálnej parkovej zóne na Hlavnej ulici v Košiciach, v tesnom severnom susedstve Dómu svätej Alžbety a v blízkosti Spievajúcej fontány. Vznikla ako samostatná mestská zvonica (kampanila) patriaca k farskému chrámu a ako národná kultúrna pamiatka a súčasť mestskej pamiatkovej rezervácie dokumentuje stavebný a remeselný rozvoj Košíc od stredoveku po 20. storočie.
Architektonický vývoj a premeny veže
Zvonica vznikala paralelne s výstavbou priľahlej katedrály a prešla viacerými historickými úpravami:
- Gotické počiatky: veža vznikla v poslednej tretine 14. storočia ako hranolová stavba z lomového kameňa. Slúžila ako zvonica prebiehajúcej výstavby dómu a bola súčasťou ohradeného mestského cintorína. Z tohto obdobia sa na najvyššom poschodí zachovali pôvodné gotické zvukové okná.
- Renesančná prestavba (1628): po požiari mesta v roku 1556 získala veža v roku 1628 renesančnú podobu s novou rímsou, atikou a nápisom s menami členov vtedajšej mestskej rady a erbom Košíc.
- Baroková a neskoršia fáza: v 18. storočí veža dostala barokovú cibuľovú baňu a červenú bosovanú omietku, neskôr sa jej vzhľad vrátil k ihlanovej streche s drevenou ochodzou.
- Prízemné arkády: v roku 1912 nahradila staré drevené obchodné stánky okolo prízemia kamenná arkádová chodba, ktorá konečnú podobu získala prestavbou v 40. rokoch 20. storočia.
Zvon Urban a požiar v roku 1966
Dejiny veže sú nerozlučne späté s jej hlavným zvonom, zasväteným svätému Urbanovi, patrónovi vinohradníkov a vinárov:
