Biele „kvety“, ihlice a drobné špirály, ktoré v tme podzemia žiaria ako hviezdy – taká je Ochtinská aragonitová jaskyňa, unikátny prírodný výtvor v celosvetovom meradle. Nájdete ju pri obci Ochtiná v okrese Rožňava a patrí medzi iba niekoľko sprístupnených aragonitových jaskýň na svete. Jej jedinečnú výzdobu vytvorila v neveľkých priestoroch tzv. atmosferická voda, ktorá svojou chemickou činnosťou vyleptala v mramorových sivomodrých a alabastrovobielych stenách vyhĺbeniny, pukliny a menšie jamky. Na ich dne vyrastajú charakteristické tvary aragonitových kvetov a bielych kryštálov – trsy, ihly, miniatúrne vejáriky, drobné a početné špirály, ktoré navodzujú priam rozprávkovú atmosféru „podzemného kráľovstva“.
Poloha a história objavu
Jaskyňa sa nachádza v severnom svahu vrchu Hrádok (812 m) v južných výbežkoch Spišsko-gemerského rudohoria, južne od obce Ochtiná. Vchod leží v nadmorskej výške približne 642 m. Objavili ju náhodne v roku 1954 baníci M. Cangár a J. Prošek z Východoslovenského rudného prieskumu pri razení prieskumnej štôlne Kapusta. Po prvých obhliadkach v rokoch 1955 – 1956 sa v roku 1966 začala razením 145 metrov dlhej prístupovej štôlne jej sprístupňovacia úprava a pre verejnosť je otvorená od roku 1972. Celková dĺžka jaskyne je 585 metrov, prehliadkový okruh má dĺžku približne 300 metrov.
Ako vznikla
Jaskyňa vznikla v šošovke kryštalického vápenca (mramoru) a ankeritu z obdobia devónu, ktorú obklopujú nekrasové fylity. Práve prenikanie vody cez horniny bohaté na železo a horčík vytvorilo podmienky, v ktorých sa namiesto bežného kalcitu vyzráža aragonit – iná kryštalická forma uhličitanu vápenatého. Odborníci tu rozlišujú tri generácie aragonitu; vek najstarších sa odhaduje na viac ako 120 tisíc rokov. Výzdoba je mimoriadne krehká a rastie veľmi pomaly, preto sa jej počas prehliadky nesmiete dotýkať.
