Na miernom návrší uprostred obce Roštár, v ohradenom areáli, stojí ranogotický kostol, ktorý svojou polohou a vežou dominuje celej dedine. Patrí k najstarším kostolom na Gemeri a spája sa s ním aj dôležitá kapitola evanjelických dejín – práve tu prijali gemerskí evanjelici na začiatku 17. storočia vlastný cirkevný poriadok. Návštevníka dnes zaujme najmä vyrezávaný barokový oltár a kazateľnica s pelikánom. Kostol je súčasťou Gotickej cesty Gemera a Malohontu.
História
Roštár vznikol ako banícka osada v polovici 13. storočia a písomne sa spomína v roku 1318. Jeho meno odkazuje na robotníkov, ktorí pražili rudu. Kostol, pôvodne zasvätený svätému Ondrejovi, postavili koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia, možno s využitím zvyškov staršej stavby. V polovici 15. storočia vyzdobili presbytérium, južnú stenu lode a víťazný oblúk nástennými maľbami.
Samostatná farnosť vznikla v roku 1590. V januári 1604 sa tu na seniorálnom zhromaždení prijali takzvané Roštárske artikuly – prvý cirkevný zákon svojho druhu, ktorý v roku 1610 potvrdil palatín Juraj Thurzo. V 17. storočí, keď kostol užívali evanjelici, maľby zatreli.
Veľký požiar v roku 1689 kostol vážne poškodil a nasledovala rozsiahla baroková prestavba. Loď dostala novú klenbu, gotické okná v presbytériu a lodi znížili a zväčšili, na severnej strane pribudlo nové okno, pred pôvodný južný vstup pristavali murovanú predsieň a k presbytériu sakristiu. V roku 1701 pribudli barokové lavice a drevené empory s rastlinnou výzdobou. Posledné väčšie úpravy pripomína nápis nad víťazným oblúkom z roku 1935.
Architektúra
Kostol je jednoloďový s pravouhlým presbytériom zaklenutým krížovou rebrovou klenbou, so sakristiou na severnej strane a vežou na západe. Veža si zachovala všetky pôvodné gotické okná. Hlavný vstup na južnej strane má gotický lomený oblúk, podobný portál je aj v podveží.
