Na návrší nad obcou Henckovce v doline hornej Slanej stojí v kamennom opevnení malý kostol Všetkých svätých so samostatnou zvonicou a cintorínom okolo. Je dobre viditeľný z hlavnej cesty z Rožňavy do Dobšinej a ranogotickú stavbu z druhej polovice 13. storočia si dodnes zachoval takmer v pôvodnej podobe. Vnútri sa pri obnove odkryli vzácne maľby – vrátane výjavov zo Starého zákona o trpezlivom Jóbovi, ktoré sú v regióne raritou. Kostol je zastávkou Rožňavského okruhu Gotickej cesty.
História
Kostol je starší ako samotná obec. Postavili ho pre dnes zaniknutú dedinu Hermanovce, ktorá vznikla pri nemeckej kolonizácii Gemera za Detrika a jeho potomkov z rodu Bebekovcov. Hermanovce zanikli v prvej polovici 15. storočia a na ich mieste sa v roku 1470 spomínajú Henckovce, osídlené zrejme novými valašskými kolonistami. Kostol bol od začiatku filiálkou farnosti v Gemerskej Polome a patrí k nej dodnes. Odborníci sa domnievajú, že pôvodne bol zasvätený svätému kráľovi Štefanovi, ktorý je aj v erbe obce. Zasvätenie Všetkým svätým je doložené až v roku 1761.
V 17. storočí kostol užívali protestanti a noví majitelia Andrášiovci ho prispôsobili ich bohoslužbám. Presbytérium dostalo valenú klenbu s lunetami, na južnú stenu lode pribudla kamenná kazateľnica a interiér nanovo vymaľovali. V tom istom storočí vznikla kamenná zvonica a obvodový múr so strieľňami, ktorý ľudová tradícia pripisuje husitom. V 18. storočí sa kostol vrátil katolíkom.
V roku 1900 vyhorel spolu s obcou. Po požiari ho opravili a maľby, ktoré boli dovtedy viditeľné, zatreli. Zvon z roku 1901 sa dodnes zvoní ručne. S úbytkom katolíckych veriacich sa kostol prestal používať, chátral a jeho zariadenie bolo poškodené a rozkradnuté.
Architektúra
Ide o typický gemerský vidiecky kostol svojej doby, ktorý kombinuje románske a gotické prvky – jednoloďový, s užším a nižším štvorcovým presbytériom a polkruhovým víťazným oblúkom. Postavili ho z lomového kameňa na svahovitom teréne, preto sa doň nevchádza zo zvyčajnej južnej strany, ale cez pôvodný ranogotický severný portál s polkruhovým záverom. Stredoveké sú aj štrbinové okná v štítoch a západné okno južnej steny lode, na východnej stene presbytéria je štrbinové okno s maľovaným rastlinným motívom. Pôvodný plochý drevený strop lode sa nezachoval.
