Betliar, ako súčasť rozsiahleho brzotínskeho panstva v stredoveku vlastnili Bebekovci, a pravdepodobne oni si na mieste dnešného kaštieľa dali postaviť malý vodný hrádok. Bebekovci však už v roku 1566 museli územie Horného Uhorska opustiť a ich majetky prešli do rúk cisárskeho dvora, ktorý ich spravoval prostredníctvom kapitánov z hradu Krásna Hôrka. V roku 1578 bol na Krásnu Hôrku prevelený Peter I. Andrássy, čím sa v Gemeri začalo takmer štyristoročná "vláda" jeho rodu. Dlhé roky boli Andrássyovci v pozícii hradných kapitánov, no v roku 1642 dostal Matej II. krásnohorské panstvo i betliarske majetky do dedičného vlastníctva od kráľa Ferdinanda III. Koncom 17. storočia došlo k deleniu rodového majetku, čím vznikli dve vetvy rodu - staršia betliarska so sídlom v Betliari a mladšia dlholúcka alebo monocká, ktorá zostala na hrade Krásna Hôrka.
Kaštieľ bol vo vlastníctve Andrássyovcov takmer nepretržite až do roku 1945, len niekoľko rokov 19. storočia bol v rukách rodu Nádasdyovcov (kúpou od Imricha Andrássyho), ktorí ho zasa predali Pálffyovcom a Grovestinsovcom. Starý rodový majetok so sídlom získal späť pre Andrássyovcov gróf Emanuel I., ktorý sa stal významnou osobnosťou kultúrno-spoločenského života Uhorska i výraznou postavou vtedajšieho železorudného priemyslu, preto ho prezývali "Železný gróf". Práve k jeho menu sa viaže posledná veľká prestavba kaštieľa v rokoch 1881 - 1886, ktorá mu dala dnešný vzhľad. Počas tejto romantickej historizujúcej prestavby bol pôvodný klasicistický objekt nadstavaný o jedno celé poschodie a na západnej strane bola vybudovaná mohutná veža neogotického schodiska. Na východnej strane bola zasa postavená vežička na vzor veže slávneho sedmohradského hradu Hunyadiovcov Vajdahunyad (Neboj sa) s dlátkovou strieškou, ostatné veže majú striešky francúzskeho typu.
Prestavba v 80-tych rokoch 19. storočia sa podpísala aj na interiéroch sídla, ktorého funkcia sa v druhej polovici storočia zmenila na výlučne poľovnícko-reprezentačnú. Na prvom poschodí bola vytvorená galéria predkov, do ktorej sa návštevník dostane cez honosné dubové schodisko s vitrážovými oknami. Na druhom poschodí vznikla obrazáreň so stropným osvetlením, ktorá bola na začiatku 20. storočia adaptovaná na knižnicu, v ktorej sa v súčasnosti nachudza viac ako 15 000 zväzkov. Pohodlie rodiny i hostí zabezpečovali salóny, pracovne, herňa i apartmány s kúpelňami.
Okolie kaštieľa je taktiež očarujúce, keďže ho tvorí prírodno-krajinársky park s odpočívadlami, besiedkami, jazierkami či krásnymi alejami.
V rámci približne 50 minútovej prehliadky majú návštevníci možnosť vidieť 44 miestností kaštieľa, rôzne plastiky, portréty, svadobné truhlice, pôvodný nábytok z 18. a 19. storočia, najstarší obraz v kaštieli zo 16. storočia (zobrazujúci Ježiška a troch kráľov), či pôvodné poistky (keďže od konca 19. storočia bola v kaštieli zavedená elektrina a voda). V rámci prehliadky sú sprístupnené konkrétne tieto miestnosti:
- honosné spálne
- spálne sluhov
- kúpeľne (v kaštieli sa nachádza 16 kúpeľní, ale iba 2 z nich sú sprístupnené k nahliadnutiu verejnosti v rámci prehliadky)
- červený prijímací salónik (najkrajší v kaštieli)
- napoleonka - empírový kútik (nachádza sa tu posteľ, v ktorej údajne prespal francúzsky generál Napoleon Bonaparte)
- porcelánová miestnosť (môžeme tu obdivovať viedenský porcelán, fúkané sklo či strieborné servírovacie súpravy)
- servírovacia miestnosť
- jedáleň (s nádhernou podlahou zloženou z ôsmich rôznych druhov dreva)
- herňa
- dámska čajovňa
- bojovnícky salónik
- orientálny salónik
- rokokový salónik
- zlatá spoločenská miestnosť (nachádza sa tu veľké zrkadlo o ktorom sa traduje, že ak sa do neho človek pozrie tak omladne)
- ružová miestnosť
- žltá miestnosť (venovaná cisárovnej Sissi)
- empírová miestnosť (steny sú v nej potiahnuté rovnakou látkou ako nábytok)
- historická knižnica (pôvodne bola umiestnená v Rotunde neďaleko kaštieľa, dnes sa v nej nachádza viac ako 15 000 zväzkov)
- miestosti s preparovanými zvieratami a iné...
Autori fotografií: Michaela Patzová, Daniel Geľatko
