Uprostred rozľahlého anglického parku v Betliari stojí nenápadná okrúhla kamenná stavba s kupolou, ktorá pred vyše dvesto rokmi slúžila ako osviežujúci úkryt pre grófsku rodinu a jej hostí. Hermesova studňa je drobná parková architektúra z 90. rokov 18. storočia a leží v prírodno-krajinárskom parku pár metrov za kaštieľom Betliar v okrese Rožňava. Pôvodne bola vybudovaná ako miesto na oddych, relax a osvieženie po dlhých prechádzkach parkom – a dodnes je jednou z najpôvabnejších zastávok pri potulkách týmto historickým areálom.
História
Park pri betliarskom kaštieli vznikal postupne. Na mieste staršej barokovej záhrady ho v posledných rokoch 18. storočia začal pretvárať gróf Leopold Andrássy, vzdelanec, zberateľ kníh a člen slobodomurárskej lóže, ktorý sa zveľaďovaniu parku a výstavbe drobných stavieb venoval približne štyri desaťročia. Hlavná etapa premeny na prírodno-krajinársky park v anglickom štýle sa datuje do rokov 1792–1795 a spája sa so záhradným architektom Heinrichom Nebbienom. Práve do tohto obdobia patrí aj Hermesova studňa – jedna z romantických „scénok“, ktoré mali návštevníka parku prekvapiť, pobaviť a poskytnúť mu chládok počas letných dní.
Neskôr park rozšírili ďalší členovia rodu Andrássyovcov. V roku 1823 pribudol podľa návrhu Jozefa Bergmanna Veľký vodopád a v druhej polovici 19. storočia sa areál rozrástol až na dnešných približne 81 hektárov. Park je národnou kultúrnou pamiatkou a v roku 1978 bol zapísaný do zoznamu svetových historických záhrad.
Čo uvidíte
Hermesova studňa je inšpirovaná antickým kúpeľom s bazénom a sochami, upravená ako jaskyňa s osvetlením cez otvor v kupole. Svetlo, ktoré dopadá zhora, vytvára vo vnútri tlmenú, takmer tajomnú atmosféru – typickú pre romantické parkové stavby, ktoré mali pôsobiť ako objavený kúsok antiky uprostred lesa.
V jej interiéri je vybudovaná fontánka, ktorú pôvodne zdobilo súsošie Hermesa s delfínmi. Hermes (u Rimanov Merkúr) bol v gréckej mytológii poslom bohov, ochrancom pocestných a obchodníkov – vhodný patrón pre miesto, kde si pútnik parkom oddýchol na ceste. Pôvodné sochy amoretov na delfínoch a sochy antického boha Hermesa sú dnes vzhľadom k poškodeniu umiestnené v depozitoch múzea.
Zaujímavosti
- Hermesova studňa patrí k súboru drobných stavieb, ktoré v parku tvoria sieť romantických zastávok – nájdete tu aj klasicistickú Rotundu (pôvodnú knižnicu), Slobodomurársky pavilón s polygonálnym pôdorysom, Čínsky pavilón, Japonský most, stĺp „Olympijský oheň“ z vápnitého tufu či romantický zverinec, kde kedysi chovali medvede, rysy a divé mačky.
- Park má unikátny umelý vodný systém – rigoly privádzajú vodu z Betliarskeho potoka do jazier, fontán a k Veľkému vodopádu, jednému z najvyšších umelých vodopádov v parkoch na Slovensku. V umelej jaskyni pri ňom kedysi chovali aj ľadové medvede.
- V parku bolo zaznamenaných okolo 360 druhov vyšších rastlín, rastú tu aj cudzokrajné dreviny ako ľaliovník tulipánokvetý či ginko dvojlaločné.
Praktické informácie
Hermesova studňa sa nachádza voľne prístupná v areáli parku kaštieľa Betliar, ktorý spravuje Slovenské národné múzeum – Múzeum Betliar. Vstup do parku je spravidla voľný, prehliadka interiéru kaštieľa je spoplatnená – aktuálne otváracie hodiny a cenník odporúčame overiť na stránke SNM – Múzea Betliar.
- Prístup: od kaštieľa je to len pár minút pešo po parkových chodníkoch, cesta je nenáročná a zvládnu ju aj rodiny s kočíkom.
- Parkovanie: spoplatnené parkovisko pri vstupe do areálu kaštieľa.
- Čas: samotná studňa zaberie 10–15 minút, na prechádzku celým parkom si však vyhraďte aspoň dve hodiny.
- Psy: v parku na vôdzke.
Tipy na výlety v okolí
Návštevu Hermesovej studne spojte s prehliadkou kaštieľa Betliar, ktorý patrí k najzachovalejším šľachtickým sídlam na Slovensku – s bohatou knižnicou, loveckými trofejami a pôvodným mobiliárom. Len niekoľko kilometrov odtiaľ leží Rožňava s historickým námestím a Mestskou vežou, v neďalekom Krásnohorskom Podhradí stojí secesné Mauzóleum Andrássyovcov a hrad Krásna Hôrka. Milovníci prírody sa môžu vydať do Slovenského krasu, napríklad do Gombaseckej jaskyne, alebo na sever k Dobšinskej ľadovej jaskyni a do Slovenského raja.
Autor fotografií: Michaela Patzová
