Za maurskou fasádou v dvore na Zvonárskej ulici sa skrýva sála so ženskou galériou na liatinových stĺpoch, zvyškami pôvodnej výmaľby a zachovanou svätostánkovou skriňou – miesto, kde dnes namiesto modlitieb znejú koncerty a otvárajú sa výstavy. Ortodoxná synagóga v Košiciach patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky pripomínajúce bohatú a tragickú históriu miestnej židovskej komunity.
História a architektúra
Židia sa mohli v Košiciach usádzať až po roku 1840, keď padol zákaz ich pobytu v meste. Na mieste dnešnej synagógy stála pôvodne menšia modlitebňa, používaná pravdepodobne v rokoch 1842 až 1866. Súčasná budova vznikla podľa projektov z rokov 1883 a 1899, na ktorých sa podieľali architekti Jozef Novák a János Balogh. Architektúra synagógy spája zjednodušené románske prvky s maurskými motívmi, typickými pre synagogálnu architektúru druhej polovice 19. storočia v strednej Európe, interiér dopĺňala bohatá ornamentálna výmaľba s byzantskými prvkami.
V roku 1930 tvorilo vyše 11 500 Židov 16,4 percenta obyvateľov Košíc. Medzi 16. májom a 5. júnom 1944 bola takmer celá komunita deportovaná do Auschwitzu. V druhej polovici 20. storočia slúžila synagóga ako sklad kníh, čo spôsobilo jej výraznú devastáciu. Od roku 1989 sa o ňu opäť stará miestna židovská náboženská obec, ktorá má dnes okolo 250 členov a je druhou najväčšou na Slovensku.
