Medzi obcami Ploské a Ortáše v Slanských vrchoch, v okrese Košice-okolie, sa skrýva nenápadná, no pôsobivá roklina vyrezaná vodou priamo do sopečného tufu – pozostatku dávnej sopečnej činnosti tohto pohoria.
Ako vznikol / Charakteristika
Na rozdiel od vápencových tiesňav Slovenského krasu vznikol Tufový kaňon eróziou v tufe, sopečnej usadenej hornine zloženej najmä z jemnozrnných sopečných vyvrhnutín. Vyhĺbil ho iba efemérny, teda občasný vodný tok, ktorý tečie len po výdatnejších dažďoch alebo pri topení snehu. Celá dolinka meria približne 800 metrov, no najimpozantnejšia je jej najužšia časť dlhá asi 56 metrov, kde steny dosahujú výšku 7 až 15 metrov a v najzovretejšom mieste sa k sebe približujú na neuveriteľných 1,3 metra – prejsť tadiaľ dokáže naraz iba jeden človek.
Príroda a geológia okolia
Kaňon nie je súčasťou žiadneho veľkoplošného ani maloplošného chráneného územia, leží však v prírodne zachovalej časti Slanských vrchov, pohoria, ktoré vzniklo sopečnou činnosťou v období neogénu, teda pred niekoľkými miliónmi rokov. Slanské vrchy patria medzi klasické stratovulkanické pohoria - budujú ich najmä amfibolicko-pyroxenické andezity a ich tufy, miestami aj ryolity a dacity, uložené vo vrstvách striedajúcich sa lávových prúdov a sopečného popola. Pohorie sa tiahne v dĺžke približne 50 kilometrov a jeho najvyšším vrchom je Šimonka s výškou 1 092 metrov. Zvyšok Tufového kaňonu tvorí divoká, zalesnená roklina so strmými svahmi, občasnými skalnými hrncami a náročnejším terénom, obklopená typickým dubovým lesom tejto oblasti. Vlhká a tienistá mikroklíma na dne rokliny vyhovuje papradiam a machom, ktoré miestami pokrývajú steny kaňonu súvislým zeleným porastom, čo dotvára jeho takmer pralesovitú atmosféru.
Ako sa tam dostať a trasa
Kaňon leží približne 1,2 kilometra východne od obce Ploské. Z obce stačí prejsť asi 500 metrov po ceste a následne odbočiť na panelovú poľnú cestu, ktorá privedie priamo k vstupu do rokliny. Okruh cez kaňon a späť meria približne 3 kilometre, trvá okolo hodiny a štvrť a prevýšenie sa pohybuje okolo 100 metrov, náročnosť je nízka.
Tipy na výlety v okolí
V Slanských vrchoch sa oplatí pokračovať napríklad k Rankovským skalám s ďalekými výhľadmi alebo k zrúcanine Slanského hradu. Neďaleká obec Herľany je zase známa svojím studeným minerálnym gejzírom, jedným z najvyšších svojho druhu na svete, ktorý vystrekuje do výšky okolo 22 metrov. Blízka obec Ploské je vhodným východiskovým bodom aj pre ďalšie túry po tomto menej známom sopečnom pohorí.
Praktické informácie
Vstup je bezplatný a celoročný, po výdatnejších dažďoch je však koryto kaňonu klzké a prechod sa neodporúča. Trasa nie je vhodná pre kočíky, deti by mali prechádzať s dozorom dospelých. Odporúča sa pevná nepremokavá obuv, keďže miestami sa dá chodníku iba po dne vlhkého koryta.
