V severozápadnej časti Slovenského raja, v západnom okraji planiny Glac, sa tiahne Veľký Sokol – najdlhšia a najmohutnejšia roklina celého národného parku. Leží mimo hlavných turistických centier, preto tu aj v lete stretnete len zlomok ľudí z preplnenej Suchej Belej. Pri prechádzke jej korytom vás obklopia strmé vápencové skalné zrázy, ktoré sa na oboch brehoch miestami týčia až do úctyhodnej výšky 300 metrov.
Trasa a prístup
Najlepším východiskovým bodom je lokalita Píla – Piecky so spoplatneným parkoviskom, odkiaľ vedie k začiatku rokliny pri horárni Sokol asi 25-minútová prechádzka po zelenej značke. Samotnou roklinou potom vedie žltá turistická značka, ktorá je priechodná len v jednom smere – proti prúdu potoka, zdola nahor. Dôvodom je bezpečnosť: technické úseky s rebríkmi umožňujú plynulý jednosmerný pohyb bez rizika stretávania sa skupín na úzkych miestach. Dĺžka rokliny je 5,5 km s prevýšením 305 m a jej prechod trvá približne 2,5 hodiny. Cestu späť je najlepšie naplánovať v smere Glacká cesta – Glac, bývalá horáreň – Malá poľana, rázcestie – Palc, rázcestie – Píla-Piecky, čo trvá ďalšie približné 2,5 hodiny; alternatívne možno pokračovať smerom na Podlesok (necelé 3 hodiny) alebo si spríjemniť návrat zjazdom na bicykli od miestnej požičovne. Roklina je sprístupnená celoročne, v zimných mesiacoch však môžu byť rebríky pokryté ľadom, preto sa odporúčajú turistické mačky.
Čo vás čaká
Cesta roklinou vedie od jedného vodného stupňa k druhému – striedajú sa tu Malé a Veľké kaskády i Malý (8,5 m) a Veľký vodopád (7 m). Jednosmerný prechod je zabezpečený sústavou drevených a kovových rebríkov, mostíkov a stúpačiek, ktorými sa turisti pohybujú priamo korytom tečúceho potoka, miestami cez napadané drevo. Najúzšia a najstrmšia časť celej tiesňavy nesie názov Róthova roklina, pomenovaná na počesť Martina Rótha, známeho tatranského horolezca a priekopníka turistiky v Slovenskom raji, ktorý bol pri objavovaní takmer všetkých tunajších roklín. Na jeho pamiatku je hneď na začiatku Róthovej rokliny na skalnej stene umiestnená spomienková tabuľa. Slnkom vyhrievané skaly a skalné hrebene v rokline osídľujú teplomilné rastlinné druhy, vlhké a zatienené miesta zas chladnomilné druhy vrátane fialiek; v roklinách Slovenského raja sa vyskytuje aj symbol národného parku – poniklec slovenský.
História
Roklinu prvýkrát prešla v auguste 1898 skupina okolo Martina Rótha, ktorá sem pôvodne zamierila hľadať plesnivce (horské rastliny). Hneď na druhý deň sa účastníci zhodli, že Veľký Sokol treba pre turistiku sprístupniť a upraviť. O mesiac neskôr, v septembri 1898, ten istý tím prešiel aj zvyšnú, hornú časť rokliny – práve táto záverečná, najkrajšia časť dostala neskôr meno Róthova roklina. V roku 1899 tu s pomocou vojska vybudovali chodník od horárne na Glaci až do Veľkého Sokola. O pôvode mena Veľkého Sokola sa medzi ľuďmi tradovala povesť z čias uhliarov, podľa ktorej dieťaťu položenému matkou na okraj lúky uniesol veľký sokol a jeho kostičky sa vraj dodnes nachádzajú niekde na neprístupných bralách rokliny. Iná, menej dramatická verzia hovorí, že pri pohľade z výšky pripomína tiesňava svojím tvarom letiaceho sokola.
Praktické informácie
Vstup: pri vstupe do rokliny sa platí návštevný poplatok národného parku.
Smer: len jednosmerne, zdola nahor proti prúdu potoka.
Čas: prechod roklinou 2,5 hodiny, s návratom cez Glac počítajte s 5 hodinami.
Výbava: pevná, nepremokavá obuv a náhradné ponožky, v zime turistické mačky.
Uzávery: po prívalových dažďoch alebo búrkach býva roklina dočasne uzavretá pre poškodené rebríky či vysoký stav vody.
Deti: vhodné pre zdatné školopovinné deti, nie pre kočík.
Psy: len na vôdzke; kúpanie v potoku nie je dovolené.
