Kto prešiel Suchú Belú a hľadá v Slovenskom raji divokejšiu roklinu, mal by si zapamätať meno Veľký Kyseľ. Táto vetva známej tiesňavy Kyseľ stúpa popri troch vodopádoch, z ktorých prvým v poradí je Pawlasov vodopád. Trasa vedie korytom potoka, po drevených lávkach, rebríkoch a stupačkách v národnej prírodnej rezervácii Kyseľ, v katastri obce Hrabušice.
Príroda a charakteristika
Tiesňava Kyseľ sa zarezáva do východného okraja krasovej planiny Glac medzi hrebeňmi Pirc a Čertova sihoť. Na rázcestí v Kyseli sa delí na viac vetiev: Veľký, Malý a Vyšný Kyseľ. Veľký Kyseľ leží v severnej časti doliny, tesne vedľa Malého Kyseľa; ich potoky sa pri ústí spájajú a spolu tvoria potok Kyseľ. Divoké úseky s bránami, jaskynkami a vodopádmi z neho robia jednu z najpôsobivejších roklín parku.
Vodopády, ktoré roklinou prechádzate, vznikli na skalných stupňoch vo vápenci. Správa národného parku uvádza ich výšky:
- Pawlasov vodopád – 5,5 m, prekonáva sa po šikmých drevených rebríkoch,
- Vodopád ochrancov prírody – 10 m, popri ňom vedie vysoký kovový rebrík,
- Vodopád v Bariére – 10 m, ďalší úsek s kovovým rebríkom.
Rezervácia Kyseľ spolu so Sokoľou dolinou a časťou doliny Bieleho potoka zaberá takmer 950 hektárov a patrí k najcennejším územiam parku. Najviac vody nesú vodopády na jar a po dažďoch, v suchom lete býva prietok výrazne slabší.
Príbeh rokliny Kyseľ
Do Kyseľa sa turisti prvýkrát vybrali 27. júna 1900 a celú tiesňavu sa podarilo prejsť 25. augusta 1907, keď ju zdolal Kazimír Kozlovský so spoločníkmi. V roku 1925 osadili prvé kovové mostíky a rebríky pracovníci rušňového depa v Spišskej Novej Vsi. Roklinu potom poznačil 16. – 17. júl 1976, keď pri ústí vypukol požiar a zničil vyše 30 hektárov lesa na ľavom brehu. Kvôli padajúcim kameňom a zhoreným stromom bol spodný úsek na 40 rokov uzavretý a rebríky odstránili. Turisti mohli dlhé roky chodiť len náhradnou trasou cez nevyhorené horné vetvy – Malý a Veľký Kyseľ. Vyhorený úsek s Obrovským vodopádom sa vrátil turistom až 18. augusta 2016, a to ako zaistená cesta – ferrata HZS Kyseľ.
Aktuálny stav
Podľa prehľadu prístupnosti roklín, ktorý zverejňuje správa národného parku (aktualizácia zo 6. augusta 2026), je Veľký Kyseľ otvorený, s upozornením na riziko pádu stromov. Roklina je prístupná celoročne, no pri vysokej hladine vody ju správa parku môže dočasne uzavrieť – naposledy v máji 2026, keď bola trasa po znovuotvorení pre veľkú vodu v koryte ešte niekoľko dní náročnejšia. Pred výletom si stav overte na stránke správy parku alebo na tabuli pri vstupe.
Ako sa tam dostať
Najlepším východiskom je osada Podlesok pri Hrabušiciach. K začiatku rokliny je to odtiaľ asi 1 hodina 45 minút chôdze, napríklad cez Kláštorisko a rázcestie v Kyseli. Samotná roklina meria 2,2 km, má zelenú značku, stúpa o 260 m a jej prechod zaberie zhruba hodinu až hodinu a štvrť. Rovnako ako všetky rokliny Slovenského raja sa prechádza iba jedným smerom, proti prúdu potoka.
Roklina končí na rázcestí Pod Biskupskými chyžkami. Odtiaľ sa môžete vrátiť do Podleska (asi 2 hodiny), pokračovať cez Klauzy na Čingov (asi 3,5 hodiny) alebo zísť na Pílu k Pieckam (asi 2 hodiny). Celý okruh z Podleska cez Veľký Kyseľ je celodenný výlet na 5 a viac hodín.
Praktické informácie
- Návštevný poplatok: v roklinách Slovenského raja sa od 1. apríla 2024 platí poplatok za technické zariadenia – lístok „Ostatné rokliny“ za 3 € (deti 6 – 15 rokov a seniori nad 65 rokov 2 €), prípadne „Suchá Belá+“ za 4 € (zľavnený 3 €). Deti do 6 rokov neplatia.
- Zima: rebríky a stupačky môžu byť zľadovatené, správa parku odporúča mačky.
- Obuv: pevná, ideálne nepremokavá – veľká časť trasy vedie korytom potoka.
- Pes: v parku len na vôdzke a s náhubkom; rebríky v roklinách pes neprejde.
- Parkovanie: spoplatnené parkovisko v Podlesku, ďalšie parkoviská sú na Píle a v Čingove.
- Doprava: autobusové zastávky Podlesok, Hrabušice – Betlanovce, Hrabušice – Píla a Čingov.
- Občerstvenie: na trase z Podleska je chata na Kláštorisku.
Tipy na výlety v okolí
- Malý Kyseľ – susedná roklina s Machovým vodopádom.
- Ferrata HZS Kyseľ – pre vybavených turistov, s Obrovským a Karolínyho vodopádom.
- Kláštorisko – zvyšky kartuziánskeho kláštora a chata.
- Piecky a Sokolia dolina – ďalšie rokliny s vodopádmi, dostupné z Píly a Podleska.
