Stojíte na úzkej kovovej lávke, pod vami hlboká roklina a len pár metrov od vás sa po skalnej stene spúšťajú tenké prúdy vody. V Sokolej doline, ktorá si vyslúžila povesť najdivokejšej doliny Slovenského raja, sa skrýva Závojový vodopád – so svojou výškou približne 75 metrov druhý najvyšší vodopád na Slovensku a zároveň najvyšší v celom Národnom parku Slovenský raj. Leží v severnej časti národného parku neďaleko Hrabušíc (okres Spišská Nová Ves) a výstup popri ňom patrí k najväčším zážitkom, aké Slovenský raj ponúka.
Príroda a vznik vodopádu
Sokolia dolina je asi 4 km dlhá, hlboko zarezaná a kľukatá tiesňava, ktorú potok vyhĺbil do vápencovej planiny Glac. Je považovaná za najpríkrejšiu roklinu Slovenského raja. Závojový vodopád v nej prekonáva vysoký skalný stupeň – voda nepadá jedným prúdom, ale steká cez viaceré skalné stupne v tenkých pramienkoch, ktoré pripomínajú jemný závoj. Najmohutnejší je na jar počas topenia snehu a po výdatných dažďoch, v suchých letných týždňoch môže byť prietok skromný.
Najdivokejšia dolina Slovenského raja
Sokolia dolina je známa svojou divokosťou a takmer nedotknutou prírodou, rastú tu aj vzácne tisy. Celá leží v národnej prírodnej rezervácii Kyseľ – najväčšej rezervácii Slovenského raja s najvyšším, piatym stupňom ochrany. Okrem Závojového vodopádu v nej nájdete aj Bočný vodopád (približne 8 m), Skalný vodopád (asi 3,5 m) a nad Závojovým vodopádom Vyšný vodopád (okolo 15 m).
Výstup po rebríkoch popri padajúcej vode
Samotný výstup popri Závojovom vodopáde je technicky náročný – vedie po takmer 80 metrov dlhom systéme kovových rebríkov, stupačiek a isteného zábradlia, ktoré sa tiahne priamo popri padajúcej vode. Skalnú stenu zdolávate pomocou rebríkov, reťazí a dvoch mostíkov; nad druhým mostíkom sa od vodopádu odpájate a pokračujete k Vyšnému vodopádu. Vyššie a strmšie rebríky sa pri výstupe mierne pohybujú, preto trasa nie je vhodná pre ľudí so strachom z výšok.
Zaujímavosťou je, že priamy prechod stenou vodopádu je možný až od rokov 1979 – 1981, keď tu osadili kovové rebríky a lávky. Dovtedy turistický chodník Závojový vodopád obchádzal. Samotnú Sokoliu dolinu prvýkrát prešli L. Rokfalussy a A. Mervay so spoločníkmi v roku 1910.
Trasa a prístup
Prechod Sokolou dolinou je jednosmerný – smie sa ísť iba nahor, proti toku potoka. Do rokliny vedie žltá značka z rázcestia Sokolia dolina-ústie v doline Tomášovská Belá, výstup roklinou až na rázcestie Sokolia dolina-vrch (1 002 m) na planine Glac trvá približne 2 hodiny.
K ústiu rokliny sa dostanete dolinou Tomášovská Belá, ktorou vedie zelená značka s drevenými lávkami a rebríkmi. Prístup k vodopádu vedie napríklad od Letanovského mlyna pri obci Letanovce a cesta popri viacerých menších kaskádach patrí k najnáročnejším a najdlhším v celej oblasti – celá trasa meria okolo 18 km s prevýšením takmer 900 m a jej zdolanie trvá približne 6,5 hodiny. Obľúbená je aj okružná túra z Čingova cez Prielom Hornádu, Tomášovskú Belú, Sokoliu dolinu, planinu Glac a Kláštorisko späť do Čingova, ktorá trvá vyše 7 hodín.
Praktické informácie
- Kedy vyraziť: vzhľadom na náročnosť a dĺžku trasy odporúčame vyraziť skoro ráno a na túru nechodiť osamote.
- Schodnosť: pred túrou si overte aktuálnu priechodnosť rokliny – po nepriaznivom počasí, pri vysokom stave vody alebo v zime môžu byť rebríky a skaly nebezpečné. Informácie o schodnosti roklín poskytuje Horská záchranná služba.
- Poplatky: za používanie technických zariadení (rebríkov, reťazí, lávok) sa v Slovenskom raji platí návštevný lístok, výťažok slúži na ich údržbu.
- Vybavenie: pevná obuv s protišmykovou podrážkou, rukavice, dostatok vody a jedla. Na trase v rokline nie je občerstvenie.
- Pre koho: trasa nie je vhodná pre malé deti, psov ani ľudí so strachom z výšok.
Tipy na výlety v okolí
- Kláštorisko – planina so zvyškami kartuziánskeho kláštora a možnosťou občerstvenia, ideálna zastávka po zostupe z Glacu.
- Prielom Hornádu – najznámejšia trasa Slovenského raja so stúpačkami nad riekou.
- Piecky a Suchá Belá – ďalšie tiesňavy s vodopádmi a rebríkmi, vhodné na samostatný výlet z Podlesku.
