Rokliny Slovenského raja majú svoje hviezdy aj tiché skvosty – a Karolínyho vodopád v rokline Kyseľ patrí k tým, ktoré si pamätá každý, kto ho videl na jar. Tento 25 metrov vysoký vodopád leží v Národnom parku Slovenský raj, juhozápadne od obce Letanovce v okrese Spišská Nová Ves, neďaleko turistického centra Kláštorisko. Roklina Kyseľ je jednou z tých, ktorých príbeh je rovnako dramatický ako jej skalné steny.
Príroda a geológia
Kyseľ sa zarezáva do východného okraja krasovej planiny Glac, medzi hrebeňmi Pirc a Čertova sihoť. Roklina je dlhá približne 1,5 km a potok v nej prekonáva spád okolo 180 metrov. Vo vápencoch tu voda vytvorila sústavu vodopádov a tiesňav, ktoré sa delia do viacerých vetiev:
- Kyseľ – časť s Karolínyho vodopádom,
- Malý Kyseľ – s Malým a Machovým vodopádom; ten druhý tvorí voda stekajúca vo viacerých prúdoch po stene obrastenej machom,
- Veľký Kyseľ – s Pawlasovým vodopádom, vodopádom Ochrancov prírody či vodopádom v Bariére,
- úsek dnešnej ferraty Kyseľ – s Barikádovým, Kaplnkovým a Obrovským vodopádom či vodopádom v Temnici.
Karolínyho vodopád je najpôsobivejší na jar pri topení snehu alebo po výdatných dažďoch, keď sa jeho prúd rozšíri a hukot sa nesie celou roklinou. V suchom lete môže byť vody podstatne menej.
História rokliny Kyseľ
Prvá objavná túra do Kyseľa sa uskutočnila 27. júna 1900 a celú roklinu sa podarilo prejsť 25. augusta 1907. V roku 1925 v nej pracovníci rušňového depa osadili kovové mostíky a rebríky, čím ju sprístupnili turistom. Zlom prišiel v dňoch 16. – 17. júla 1976, keď v rokline vypukol požiar, ktorý zachvátil ľavý breh a zničil vyše 30 hektárov lesa. Nasledovalo takmer 40 rokov zákazu prechodu. Časť rokliny bola opäť sprístupnená 18. augusta 2016 – tentoraz ako zaistená cesta, ferrata Kyseľ v správe Horskej záchrannej služby.
