Po troch hodinách stúpania roklinou sa les otvorí a pred vami sa rozprestrie široká horská lúka s ruinami stredovekého kláštora a za ňou, ak máte šťastie na počasie, celá panoráma Vysokých Tatier. Kláštorisko je jediné turistické centrum, ktoré leží priamo vo vnútri národného parku Slovenský raj – v katastri obce Letanovce vo výške 760 m n. m., na planine v hrebeni spájajúcom Čertovu sihoť s planinou Glac. Je zároveň miestom, kde dostal celý Slovenský raj svoje meno.
Príroda a charakteristika
Kláštorisko je popri Čingove a Podlesku jedným z najvýznamnejších stredísk na severe Slovenského raja. Rozľahlá horská lúka obklopená lesom poskytuje vzácnu možnosť oddychu uprostred siete roklín, kaňonov a vodopádov. Za priaznivého počasia sa odtiaľto otvára výhľad na Vysoké Tatry – panoráma, ktorú si v dávnych dobách vychutnávali kartuziánski mnísi a dnes si ju môžete vychutnať vy.
Klimatické podmienky lokality:
- Nadmorská výška: 760 m n. m.
- Priemerná ročná teplota: 4,7 °C
- Počet dní s teplotou nad 15 °C: 50 dní
- Priemerný ročný slnečný svit: 1 592 hodín
- Priemerná výška snehovej pokrývky: 15,6 cm
- Priemerné ročné zrážky: 627 mm
História – od útočiska po kláštor
Latinský názov Lapis Refugii – Skala útočiska – nesie Kláštorisko od stredoveku, no strategickú polohu tohto miesta využívali ľudia oveľa skôr. Archeologické nálezy potvrdzujú osídlenie už z neskorej doby bronzovej (11. storočie pred Kr.) a zo starej doby železnej (okolo roku 600 pred Kr.).
V roku 1241, počas tatárskeho vpádu, sa sem uchýlili obyvatelia okolitých spišských obcí. Miesto chránené z troch strán tiesňavami a hlbokými dolinami bolo prakticky nedobytné a zachránilo životy stoviek ľudí.
Na pamiatku tejto záchrany tu kartuziánski mnísi vybudovali kláštor – jeho zakladacia listina je datovaná 12. decembra 1299. Práve kartuziáni nazvali toto miesto „Rajom“ a toto pomenovanie pretrváva dodnes v názve celého národného parku.
Osud kláštora bol však pohnutý:
- V 15. storočí ho obsadili husiti, neskôr bratríci
- V 16. storočí vyhnal mníchov lúpežný rytier Matej Bašo
- V roku 1543 dala Spišská župa objekt zbúrať, aby neslúžil ako útočisko zbojníkom
Od roku 1983 je areál znovu prístupný verejnosti. Rekonštrukčné práce prebiehajú každé leto za pomoci dobrovoľníkov z rôznych kútov Európy. Každoročne koncom augusta sa tu konajú odpustkové slávnosti a kultúrne podujatia.
Ako sa tam dostať
Kláštorisko je prirodzenou križovatkou turistických chodníkov Slovenského raja. Dostať sa sem možno takmer z každého smeru:
- Z Podleska cez rokliny Suchá Belá alebo Kyseľ (výstup cca 3 hod., prevýšenie 497 m)
- Z Čingova cez Prielom Hornádu a Kláštorskú roklinu (výstup cca 3 hod., prevýšenie 440 m)
- Cez Tomášovský výhľad, Sokoliu dolinu alebo Kláštorskú roklinu
- V sezóne aj na horskom bicykli – zo záverov rokliny Suchá Belá je možné zjazdovať na bicykli späť do Podleska
Čo nájdete na Kláštorisku
- Ruiny kartuziánskeho kláštora – archeopark s priebežnou rekonštrukciou
- Prameň sv. Bruna – drobná, no pôsobivá duchovná pamiatka pri ruinách
- Symbolický cintorín obetí Slovenského raja – na susediacej lúke
- Reštaurácia a bufet – v prevádzke počas letnej turistickej sezóny (máj – september)
- Požičovňa bicyklov – k dispozícii zvyčajne od polovice mája do septembra
- Rozľahlá horská lúka s lavičkami a stolmi – ideálna na oddych a piknik
Praktické informácie
- Vstup: na lúku a k ruinám je voľný; vstup do roklín Slovenského raja (Suchá Belá, Kyseľ, Kláštorská roklina) je spoplatnený.
- Parkovanie: na platených parkoviskách v Podlesku, na Čingove alebo pri Letanovskom mlyne; autom sa na Kláštorisko nedostanete.
- Sezóna: rokliny s rebríkmi a stúpačkami sú jednosmerné (len nahor) a v zime môžu byť uzavreté; reštaurácia funguje v lete.
- Vhodné pre deti: trasy cez rokliny s rebríkmi a lávkami sú pre menšie deti náročné, s kočíkom sa na Kláštorisko nedostanete.
- Vybavenie: pevná obuv, voda a oblečenie na zmenu počasia – priemerná ročná teplota je tu len 4,7 °C.
