Rebríky nad hučiacou vodou, mokré skaly a zo všetkých strán úzke steny tiesňavy – Kláštorská roklina je Slovenský raj v najčistejšej podobe. Jedným z jej siedmich vodopádov je Strakov vodopád, 13 metrov vysoký vodopád v Kláštorskej rokline v Národnom parku Slovenský raj, súčasti oblasti Prielomu Hornádu. Výstup popri ňom po železných rebríkoch patrí k zážitkom, na ktoré sa nezabúda.
Príroda a vznik
Kláštorská roklina je tiesňava, ktorú vytvoril potok stekajúci z oblasti Kláštoriska a ústiaci do rieky Hornád. Potok si počas tisícročí prerezal cestu vápencovým podložím planiny a vytvoril sériu skalných stupňov, cez ktoré dnes padá voda. V rokline nájdete sedem vodopádov – v poradí pri výstupe sú to Vodopád Objaviteľov, Vodopád Antona Straku, Dúhový vodopád, Kaskády Gustáva Nedobrého, Malý vodopád, Machový vodopád a Vodopád Kartuziánov.
Odkiaľ pochádza meno
Strakov vodopád nesie meno Antona Straku, autora turistického sprievodcu po Slovenskom raji z roku 1921. Vodopády v roklinách Slovenského raja často nesú mená ľudí spätých s históriou tejto oblasti – podobne ako Kaskády Gustáva Nedobrého v tej istej rokline. Samotná Kláštorská roklina bola pre turistov sprístupnená v roku 1960.
Trasa a prístup
Roklinou vedie jednosmerný značený chodník proti prúdu vody, prístupný od obce Hrabušice. Najčastejšie sa sem prichádza z turistického centra Hrabušice-Podlesok:
- Podlesok – Hrdlo Hornádu po modrej značke (asi 15 minút),
- Hrdlo Hornádu – ústie Kláštorskej rokliny po modrej značke Prielomom Hornádu (asi 1 hodina); úsek vedie tesne nad riekou a je zaistený rebríkmi, stúpadlami, reťazami a mostíkmi,
- ústie rokliny – Kláštorisko po zelenej značke (asi 1 hodina) – náročný výstup tiesňavou okolo vodopádov vrátane Strakovho,
- návrat z Kláštoriska po zelenej značke cez Pod Kláštoriskom do Hrdla Hornádu a po modrej späť do Podlesku (spolu asi 1 hodina 15 minút).
Celý okruh trvá približne 3,5 hodiny s prevýšením okolo 250 m. Výstup roklinou končí na Kláštorisku, kde stoja ruiny kartuziánskeho kláštora z prelomu 13. a 14. storočia – odtiaľ pochádza aj názov rokliny a posledného z jej vodopádov. Roklina leží v území s piatym stupňom ochrany prírody, preto je pohyb povolený výlučne po vyznačenej trase.
Praktické informácie
- Chodník je jednosmerný – rokliny sa smie prechádzať len proti toku potoka, zostup roklinou nie je dovolený.
- Rebríky a stúpadlá bývajú mokré a šmykľavé, preto je nevyhnutná pevná obuv s dobrou podrážkou. Pri výstupe majte voľné ruky – batoh namiesto tašiek.
- Roklinové chodníky sú v zimnom a jarnom období uzavreté.
- Správcom územia je Správa Národného parku Slovenský raj; psa v národnom parku musíte mať na vôdzke, pre rebríky a reťaze sa však do rokliny neodporúča.
- Trasa je vhodná pre staršie deti so sprievodom dospelých; pre malé deti a ľudí so strachom z výšok môže byť náročná.
- Parkovanie a občerstvenie nájdete v Podlesku, na trase je možnosť posedenia v Kláštorisku.
