Po Misových, Okienkovom a Korytovom vodopáde prichádza v rokline Suchá Belá posledný výrazný akord – Bočný vodopád. Je súčasťou sústavy vodopádov jednej z najobľúbenejších roklín Národného parku Slovenský raj a leží v katastri obce Hrabušice v okrese Spišská Nová Ves. Kto sa k nemu dostane, má väčšinu adrenalínových úsekov rokliny za sebou a do jej záveru mu zostáva už len kúsok.
Príroda a geológia
Roklina Suchá Belá je dlhá približne štyri kilometre. Potok, ktorý ňou preteká, priberá vodu zo severných svahov planiny Glac a pri Podlesku sa vlieva do Veľkej Bielej vody. Vo vápencovom podloží si voda za tisícročia vyhĺbila úzku tiesňavu so strmými stenami, v ktorej sa striedajú pokojnejšie úseky, kaskády a vodopády.
Bočný vodopád meria podľa dostupných údajov okolo 8 metrov. Uzatvára sústavu štyroch hlavných vodopádov rokliny – Misových (29,5 m), Okienkového, Korytového a Bočného. Nad ním nasleduje už len menšia kaskáda a záver rokliny. Najviac vody a teda aj najkrajší pohľad ponúka vodopád na jar a po výdatnejších dažďoch.
Trasa a prístup
Na túru sa vydáte z Podleska pri Hrabušiciach, kde nájdete platené záchytné parkovisko, občerstvenie, ubytovanie a autobusové spojenie cez Hrabušice. Roklinou vedie zelená turistická značka a prechod je jednosmerný – iba smerom nahor proti toku potoka. Po ceste prekonáte rebríky, reťaze, stúpačky a lávky, ktoré sú však menej náročné ako v niektorých iných roklinách Slovenského raja, preto sa Suchá Belá hodí aj pre menej skúsených turistov či staršie deti.
Za Bočným vodopádom pokračuje chodník k záveru rokliny. Tesne pred výstupom je studnička s pitnou vodou a na rázcestí altánok, kde si môžete oddýchnuť. Odtiaľ vedie žltá a následne červená značka na Kláštorisko a potom späť na Podlesok. Celý okruh má podľa zvoleného variantu približne 8 až 9,5 km a zaberie 3 až 4 hodiny; samotný prechod roklinou trvá za dobrých podmienok zhruba dve hodiny.
Z histórie rokliny
Suchú Belú začali turisti objavovať na prelome 19. a 20. storočia. V roku 1900 sa k Misovým vodopádom dostala skupina, ktorú viedol prof. M. Roth, v roku 1908 bol roklinou vyznačený a upravený chodník a v roku 1910 ju pod vedením A. Mervaya prvýkrát prešli v zime. Pre širokú verejnosť sprístupnila úsek Misových vodopádov Horská služba v roku 1957.
Praktické informácie
- Vstup do roklín Slovenského raja vrátane Suchej Belej je spoplatnený – ide o poplatok za používanie technických zariadení, z ktorého sa financuje ich údržba. Lístky sa predávajú na vstupných miestach aj na Podlesku; aktuálne sumy a výnimky si overte vopred.
- Roklina je prístupná celoročne, v zime však môžu byť stupne a rebríky zľadovatené – bez mačiek a skúseností sa do nej nevydávajte.
- Počas letných víkendov býva roklina preplnená a pri rebríkoch sa môže čakať aj okolo 20 minút. Pokojnejší zážitok ponúkajú skoré ranné hodiny a pracovné dni.
- Vhodná je pevná obuv s protišmykovou podrážkou, trasa nie je určená pre kočíky a nehodí sa pre psov.
- Ste v národnom parku – dodržiavajte návštevný poriadok, nezchádzajte zo značeného chodníka a odpadky si odneste so sebou.
Tipy na výlety v okolí
Po výstupe z rokliny sa oplatí zastaviť na Kláštorisku pri zrúcaninách stredovekého kartuziánskeho kláštora. V okolí sa ponúkajú ďalšie rokliny – Piecky, Malý a Veľký Kyseľ s Karolínyho vodopádom či Sokolia dolina so Závojovým vodopádom, ktorý s výškou okolo 70 metrov patrí k najvyšším v Slovenskom raji. Pri pobyte v regióne nevynechajte ani Prielom Hornádu a vyhliadku Tomášovský výhľad.
