Existujú vlakové trate, ktoré sú len spojnicou medzi dvoma bodmi, a potom sú také, kde sa samotná cesta stáva zážitkom. Železničný úsek Červená Skala – Margecany je považovaný za najkrajšiu železničnú trať na Slovensku. Jednokoľajná trať, v cestovnom poriadku označená číslom 173, spája Horehronie so Spišom a údolím Hnilca prechádza cez Banskobystrický a Košický kraj až k Margecanom v okrese Gelnica.
Najkrajšie scenérie za oknom vlaku
Trať prechádza malebnou prírodou Národného parku Slovenský raj, Volovských vrchov, Čiernej hory, okolia Ružínskej priehrady, Nízkych Tatier a Muránskej planiny, vedie Stratenskou dolinou, dolinou Hnilca a popri vodnej nádrži Palcmanská Maša. Z okna vlaku uvidíte hlboké zalesnené údolia, vápencové bralá Spišsko-gemerského krasu, horské osady aj hladinu nádrže pri Dedinkách. Na trati leží aj zastávka Dobšinská Ľadová Jaskyňa, ktorá slúži ako východisko k jaskyni zapísanej v zozname svetového dedičstva UNESCO.
História: posledný článok stredoslovenskej transverzály
Trať bola postavená ako posledný úsek tzv. stredoslovenskej transverzály, ktorá mala spojiť Košicko-bohumínsku železnicu s Pohronskou železnicou a dopravným uzlom Zvolen. O trase sa rozhodlo už v rokoch 1919 a 1920, keď existujúca, vtedy zväčša jednokoľajná Košicko-bohumínska železnica prestávala kapacitne stačiť. Samotná stavba sa však začala až 31. mája 1931 a poznačila ju svetová hospodárska kríza. Na stavenisko sa presunuli technika aj robotníci z trate Handlová – Horná Štubňa.
Časť trasy mala predchodcu: úsek Margecany – Gelnica s normálnym rozchodom bol sprevádzkovaný už 31. decembra 1884 a odtiaľ pokračovala úzkorozchodná železnica do Smolníckej Huty. Pri stavbe transverzály bol úzkorozchodný úsek Gelnica – Mníšek nad Hnilcom prestavaný a zvyšok trate sa budoval úplne nanovo. Trať sa otvárala postupne:
- 1. októbra 1933 – úsek Červená Skala – Telgárt,
- 28. septembra 1934 – úsek Telgárt – Dobšinská Ľadová Jaskyňa,
- 26. júla 1936 – úsek Mníšek nad Hnilcom – Mlynky, čím bola trať dokončená.
Technické unikáty: tunely a viadukty
Výstavba v úzkom horskom údolí si vyžiadala množstvo zárezov, násypov, mostov a deväť tunelov s celkovou dĺžkou okolo 3,8 km. Najznámejší je celosvetový technický unikát – špirálovitý Telgártsky tunel, ľudovo nazývaný Telgártska slučka. Je dlhý približne 1 240 m (presne 1 239,4 m) a trať v ňom opisuje oblúk s polomerom 400 m. Konštruktéri tak vyriešili prudké stúpanie pred sedlom Besník – vlak sa v slučke „otočí“ a vystúpa o 31 metrov.
Trať je zaujímavá aj dvoma viaduktmi. Telgártsky viadukt je železobetónová stavba dlhá 86,2 m a vysoká 22 m s hlavným oblúkom s rozpätím 32 m. Kamenný Chmarošský viadukt meria 112,6 m a je vysoký 18 m. Vo vrcholovom Besnickom tuneli (848 m) dosahuje trať nadmorskú výšku 955,5 m, čo je najvyššie položené miesto normálnorozchodnej železničnej siete na Slovensku. Najkratší, Stratenský tunel, má len 105 m, no jeho história je pohnutá – v januári 1945 ho ustupujúce nemecké vojská zničili výbuchom.
Praktické informácie
- Trať je neelektrifikovaná, premávajú na nej motorové vlaky; aktuálne spoje nájdete v cestovnom poriadku pod číslom trate 173.
- Celková dĺžka trate je podľa údajov prevádzkovateľa ŽSR približne 92,6 km, maximálna rýchlosť 80 km/h – na výhľady je teda dosť času.
- Najpôsobivejšie pohľady ponúka úsek medzi Telgártom, Stratenou a Dedinkami. Sadnite si k oknu, najlepšie v smere jazdy.
- Trať je obľúbená aj medzi fotografmi – Telgártsky viadukt a slučku sa oplatí odfotiť zo zeme pri obci Telgárt.
Tipy na výlety v okolí
Vlak je výborný spôsob, ako sa bez auta dostať k viacerým cieľom Slovenského raja a Horehronia. Zo zastávky Dobšinská Ľadová Jaskyňa sa vydáte k rovnomennej jaskyni, v okolí Stratenej a Dediniek začínajú túry do Slovenského raja a k Palcmanskej Maši. Z Telgártu je blízko do Vernára a pod Kráľovu hoľu, z Margecian zase k Ružínskej priehrade a do Gelnice s banskou históriou.
