Obrovské skalné bloky vysoké ako niekoľkoposchodové domy, rozhádzané po svahu, akoby sa tu rozsypala celá skala – a na jednom z nich drevená socha s krížom a výhľad ponad lesy Čiernej hory. Rozsypaná skala na severozápadnom svahu Roháčky, najvyššieho vrchu pohoria, je tichým cieľom pre turistov, ktorí hľadajú miesta mimo hlavných turistických prúdov, a viaže sa k nej aj povesť o husitskom kapitánovi.
História a povesť
Roháčka (1028 m n. m., presnejšie 1028,5 m) leží na hranici okresov Prešov a Košice-okolie, neďaleko obcí Klenov, Kojatice a Margecany, a nesie aj druhé meno – Talafúsov vrch. Pomenovali ju podľa Jána (maďarsky János) Talafúsa, husitského kapitána, ktorý podľa miestnej tradície rád odpočíval a poľoval na jej svahoch v spoločnosti druhov, kým okolo rokov 1440 – 1442 neodišiel spravovať Richnavský hrad. Povesť sa dodnes traduje medzi obyvateľmi okolitých obcí a dala vrchu jeho druhé, menej používané meno.
Ako vznikla a charakteristika
Na ploche dlhej približne 150 metrov sa tu nachádza zoskupenie mohutných skalných blokov s výškou 10 až 30 metrov. Tento typ skalného poľa vzniká postupným zvetrávaním a rozpadom pôvodne súvislého skalného masívu, ktorý sa vplyvom mrazu, vody a gravitácie rozlomil na množstvo samostatných blokov rozosiatych po svahu – odtiaľ pochádza aj výstižný názov lokality. Podobné rozvoľnené skalné polia, nazývané aj kamenné moria, sú výsledkom dlhodobého mrazového zvetrávania hornín na svahoch s dostatočným sklonom, po ktorých sa bloky pozvoľna posúvajú nadol. Vrchol samotnej Roháčky pokrýva bukovo-dubový les s hustým podrastom malín, kým Rozsypaná skala vďaka absencii súvislého porastu ponúka aj peknú vyhliadku do okolia.
