Na svahu v západnej časti Topoľčian, v štvrti, ktorá po nej dostala meno Pod Kalváriou, stúpa medzi stromami krížová cesta so štrnástimi murovanými kaplnkami. V strede svahu stojí väčšia kaplnka postavená priamo nad prameňom, ku ktorému sa viažu rozprávania o zázračných uzdraveniach, a vrchol uzatvára otvorená kaplnka s kamenným krížom a pieskovcovou Pietou. Kalvária je národnou kultúrnou pamiatkou a pútnickým miestom už vyše 170 rokov.
História
Kalváriu postavili v rokoch 1853 – 1856 v neogotickom slohu. Hlavnou postavou jej vzniku bol topoľčiansky dekan Vincent Kubica, stavbu však podporovali aj veriaci a obyvatelia mesta – peniazmi aj stavebným materiálom. Dokončený areál požehnal 28. septembra 1856 Jozef Barinyai, prepošt z Nového Mesta nad Váhom. Kalvária nadviazala na staršiu tradíciu úcty k zázračnej Panne Márii Veľkotopoľčianskej a už v 19. storočí sa z nej stalo pútnické miesto, kam prichádzali ľudia aj z okolitých obcí.
Miesto pre stavbu nevybrali náhodne. Na svahu vyviera prameň, ktorého voda mala podľa ľudovej tradície liečivú moc. Farské záznamy uvádzajú viacero príbehov o uzdraveniach – napríklad o dievčati z Topoľčian, ktoré ako päťročné prišlo o zrak a po modlitbe ruženca pri prameni a umytí vodou znovu videlo, alebo o mužovi z Klátovej Novej Vsi, ktorému lekári pre zranenú nohu odporúčali amputáciu a ktorý sa od prameňa vrátil domov uzdravený. Takéto rozprávania dodnes patria k miestnej pútnickej tradícii.
Čo na Kalvárii uvidíte
Chodník na vrchol lemuje 14 kaplniek zastavení krížovej cesty. Koncom 19. storočia dostali kovové presklené dvere a v 70. rokoch 20. storočia ich doplnili maľované výjavy od neznámeho autora. Najväčšou stavbou areálu je kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, postavená v strede svahu nad prameňom.
Vrchol pôvodne zdobili tri drevené kríže. Pri veľkej obnove v roku 1929 ich nahradila baldachýnová stavba, ktorá zastrešuje kamenný kríž s korpusom Krista a sochu Piety – vznikla tak otvorená kaplnka Ukrižovania. Kamenárske práce na Piete, kríži a štyroch reliéfoch z roku 1931 sa pripisujú Alojzovi Riegelemu podľa návrhu barona Lea Eugena Haupt-Stummera, časť prameňov však autorstvo pieskovcovej Piety spája so sochárom Fraňom Štefunkom.
Najstarším dielom v areáli je socha svätého Jána Nepomuckého. Je staršia než samotná krížová cesta – vznikla pred rokom 1780 a dal ju zhotoviť cech slobodných obuvníkov.
Kalvária dnes
Kalvária zostáva živým pútnickým miestom. Na Veľký piatok sem prichádzajú veriaci z oboch topoľčianskych farností aj pútnici z okolia, aby spoločne prešli krížovú cestu až na vrchol. Areál sa postupne obnovuje: v lete 2025 staticky zabezpečili jeden z oporných múrov medzi 7. a 9. zastavením – spevnili svah za múrom, podchytili základy, doplnili kamenné murivo a rímsu a vybudovali odvodnenie svahu aj centrálnej kaplnky. Práce prebiehali pod dohľadom pamiatkarov a s podporou ministerstva kultúry.
Ako sa tam dostať
Kalvária leží na západnom okraji mesta v časti Brehy, pri hlavnej ceste smerom na Nitru. Výstup ku kaplnkám je krátky a nenáročný, zvládnu ho aj deti. Vyhradené parkovisko pri areáli nie je – auto môžete nechať pri hlavnej ceste alebo na parkoviskách okolitých obchodov a prevádzok. Rátajte s tým, že rušnú cestu pod svahom počuť aj počas prechádzky.
Praktické informácie
Vstup: krížová cesta je otvorený areál pod holým nebom, vstupné sa nevyberá.
Časová náročnosť: krátka zastávka, prechádzka po krížovej ceste zaberie menej ako hodinu.
Parkovanie: bez vyhradeného parkoviska, pri hlavnej ceste alebo pri okolitých prevádzkach.
Pre koho: nenáročný výstup vhodný aj pre rodiny s deťmi.
Pamiatková ochrana: národná kultúrna pamiatka.
Podujatia: spoločná krížová cesta na Veľký piatok.
