Načítava sa stránka…
Preskočiť na obsah
Krásne Slovensko.eu
Kaštieľ v Topoľčiankach
1 / 1
Zámky a kaštiele

Kaštieľ v Topoľčiankach

Renesančno-klasicistický kaštieľ v Topoľčiankach bol letným sídlom Habsburgovcov aj prezidenta Masaryka, dnes je múzeom s knižnicou 14-tisíc zväzkov.

Základné informácie

GPS
48.42122, 18.41282
Typ vstupného
Platené, dospelí/deti/dôchodcovia, presné ceny overte na webe
Sezónnosť
Celoročne, s obmedzeným zimným režimom
Režim otváracích hodín
Utorok – nedeľa, pondelok zatvorené
Otváracie hodiny
Orientačne 9:00 – 16:00/17:00 podľa sezóny
Možnosť platby
Hotovosť aj karta
Časová náročnosť
60 – 90 minút (kaštieľ), viac pri kombinácii s parkom a žrebcínom
Možnosť online rezervácie
Áno, pre skupiny odporúčaná rezervácia

Článok

Kaštieľ v Topoľčiankach je zachovaný, pôvodne renesančný kaštieľ s klasicistickým južným krídlom, ktorý dnes tvorí srdce rozsiahleho areálu v obci Topoľčianky v okrese Zlaté Moravce, na južných výbežkoch pohoria Tribeč. Obklopuje ho rozľahlý krajinársky anglický park a celý komplex patrí medzi najvýznamnejšie kaštiele na Slovensku – bol totiž obľúbeným letným sídlom Habsburgovcov aj prvého československého prezidenta T. G. Masaryka.

História

Obec je písomne doložená už v roku 1293, no archeologické nálezy dokladajú osídlenie miesta už v 6. – 7. storočí. Na mieste dnešného zámku stála pôvodne strážna pevnosť obklopená vodnou priekopou. Po tureckom vypálení staršieho sídla v 16. storočí dal Ján Topoľčiansky postaviť novú pevnosť a v roku 1561 sa Topoľčianky stali dokonca župným mestom. Súčasnú štvorkrídlovú renesančnú stavbu s vnútorným arkádovým nádvorím vybudovali po roku 1598, úpravami prešla v rokoch 1616 a 1662 – vtedy pribudla aj zámocká kaplnka v severozápadnej veži. Počas protihabsburských povstaní tu v roku 1708 nakrátko pobudol František II. Rákoci, kým neušiel pred cisárskym vojskom.

K výraznému rozkvetu panstva prispel gróf Jozef Keglevič de Buzin, ktorý z rodného Chorvátska povolal odborníkov na ovocinárstvo, zeleninárstvo a vinohradníctvo. Jeho nástupca, gróf Ján Nepomuk Keglevič, dal v rokoch 1818 – 1825 zbúrať staršie južné krídlo a na jeho mieste postaviť honosnú klasicistickú budovu podľa projektu staviteľa L. Pichla – vznikla tak reprezentačná stavba s rizalitmi, trojosovým portikom a mohutnou kupolou, akú poznáme dodnes. Rovnaký gróf dal upraviť aj priľahlý park a v roku 1805 doplniť sochu sv. Jána Nepomuckého.

Od roku 1890 patrilo panstvo Habsburgovcom – arciknieža Jozef August Habsburský zveľadil zámok aj jeho okolie, zrušil hospodárske budovy v blízkosti kaštieľa, rozšíril park, dal založiť viacero jazierok a v roku 1910 postaviť secesný poľovnícky zámok aj jazdiareň s koniarňou. Po vzniku Československa v roku 1918 prešiel majetok do rúk štátu a kaštieľ sa stal letným sídlom prezidenta republiky. Tunajšie prostredie si mimoriadne obľúbil práve Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý sem počas svojho pôsobenia pravidelne prichádzal na oddych a jazdu na koni.

Čo uvidíte / Architektúra

Z pôvodnej renesančnej stavby sa dodnes zachovali tri krídla s vnútornými arkádami, zatiaľ čo klasicistické južné krídlo ukrýva reprezentačné priestory – schodisko, jedáleň, tanečnú sálu a slávnu zámockú knižnicu. Fasádu klasicistickej časti členia dva nárožné rizality a monumentálny stredný rizalit s trojosovým portikom, ukončeným trojuholníkovým štítom a kupolou. V múzeu, ktoré dnes v klasicistickom krídle sídli, obdivujú návštevníci dobový nábytok, koberce, vyšívané orientálne závesy, obrazy, keramiku, hodiny a zbrane – všetko pôvodné vybavenie, ktoré tu pri odchode v októbri 1918 zanechal arciknieža Jozef August so svojou manželkou Augustou. V päťdesiatych rokoch 20. storočia boli exponáty rozdelené do salónov podľa slohu a obdobia, čím vznikli samostatné renesančné, barokové, rokokové, klasicistické aj biedermeierovské expozície.

Osobitnou pýchou areálu je zámocká knižnica založená grófom Jánom Keglevičom, ktorý ju pôvodne zriadil vo svojom paláci vo Viedni a neskôr previezol do Topoľčianok. Dnes patrí medzi najstaršie a najucelenejšie dochované šľachtické knižnice v strednej Európe – obsahuje viac ako 14 000 zväzkov vrátane vzácnych diel francúzskych, anglických a nemeckých osvietencov. Rozsiahly anglický park pred kaštieľom zdobia sochy jeleňa a diviaka od sochára Alojza Štróbla.

Praktické informácie

Kaštieľ spravuje ako múzeum a je zvyčajne otvorený od utorka do nedele (v pondelok zatvorené), presné otváracie hodiny sa menia podľa sezóny, preto ich odporúčame overiť priamo pred návštevou. Vstupné je platené, k dispozícii sú vstupenky pre dospelých, deti aj dôchodcov. Parkovať možno priamo pri kaštieli alebo v obci Topoľčianky, ku ktorej vedie zo Zlatých Moraviec cesta II/511. Prehliadka samotného kaštieľa trvá približne 60 – 90 minút, pri kombinácii s návštevou parku a susedného národného žrebčína treba počítať s dlhším časom.

Tipy na výlety v okolí

Priamo v areáli sídli aj Národný žrebčín Topoľčianky, založený v roku 1921 a preslávený chovom vzácnych plemien koní vrátane lipicanov. Návštevu možno spojiť s prehliadkou neďalekého Arboréta Mlyňany, jednej z najvýznamnejších zbierok cudzokrajných drevín na Slovensku, alebo s výletom do okresného mesta Zlaté Moravce. Milovníci histórie ocenia aj neďaleký kaštieľ na Pustom Chotári pri Beladiciach.

Páči sa vám toto miesto?

Počasie na mieste

  • dnesJasno22°12°
  • zajtraOblačno22°11°
  • pi 2.10.Oblačno21°11°
  • so 3.10.Jasno22°12°
  • ne 4.10.Oblačno22°12°

Zdroj: MET Norway, licencia CC BY 4.0. Hodinové dáta sme zhrnuli na denné.

Kontakt

Adresa

Prístup a parkovanie

Parkovanie
Parkovisko pri kaštieli / v obci Topoľčianky
Typ parkovania
Bezplatné / v sezóne spoplatnené, overte
Náročnosť prístupu
Nenáročný
Dostupnosť verejnou dopravou
Autobusová zastávka Topoľčianky

Vhodnosť / prístupnosť

Vhodné pre deti
Áno, aj vďaka blízkemu národnému žrebcínu
Domáce zvieratá (Pes)
V parku áno (na vôdzke), v interiéri kaštieľa nie

Služby a vybavenie

Jazyková dostupnosť
Slovenčina, možnosť cudzojazyčného sprievodcu po dohode

Doplňujúce informácie a špecifikácie

Architektonický sloh
Klasicizmus (južné krídlo, 1818 – 1825), pôvodne gotický vodný hrad a renesančná pevnosť
Obdobie / Rok vzniku
Klasicistická prestavba 1818 – 1825, staršie jadro stredoveké
Pamiatka UNESCO
Nie, národná kultúrna pamiatka od roku 1970
Spôsob prehliadky
S sprievodcom, expozície dobového nábytku, zámocká knižnica, možnosť kombinácie s prehliadkou parku a žrebcína
Fotografovanie a natáčanie
Spravidla povolené za príplatok, overte podmienky