Tam, kde arciknieža Jozef August Habsburský trávil letá a kde neskôr prezident T. G. Masaryk vysadal na koňa a vyrážal do parku, dnes prechádzate salónmi s pôvodným nábytkom, ktorý rodina v októbri 1918 jednoducho nechala na mieste. Kaštieľ v Topoľčiankach pri Zlatých Moravciach, na južných výbežkoch pohoria Tribeč, spojil renesančné arkádové nádvorie s klasicistickým krídlom s kupolou, ukrýva knižnicu so 14-tisíc zväzkami a obklopuje ho rozľahlý anglický park s národným žrebčínom za plotom.
História
Obec je písomne doložená už v roku 1293, no archeologické nálezy dokladajú osídlenie miesta už v 6. – 7. storočí. Na mieste dnešného zámku stála pôvodne strážna pevnosť obklopená vodnou priekopou. Po tureckom vypálení staršieho sídla v 16. storočí dal Ján Topoľčiansky postaviť novú pevnosť a v roku 1561 sa Topoľčianky stali dokonca župným mestom. Súčasnú štvorkrídlovú renesančnú stavbu s vnútorným arkádovým nádvorím vybudovali po roku 1598, úpravami prešla v rokoch 1616 a 1662 – vtedy pribudla aj zámocká kaplnka v severozápadnej veži. Počas protihabsburských povstaní tu v roku 1708 nakrátko pobudol František II. Rákoci, kým neušiel pred cisárskym vojskom.
K výraznému rozkvetu panstva prispel gróf Jozef Keglevič de Buzin, ktorý z rodného Chorvátska povolal odborníkov na ovocinárstvo, zeleninárstvo a vinohradníctvo. Jeho nástupca, gróf Ján Nepomuk Keglevič, dal v rokoch 1818 – 1825 zbúrať staršie južné krídlo a na jeho mieste postaviť honosnú klasicistickú budovu podľa projektu staviteľa L. Pichla – vznikla tak reprezentačná stavba s rizalitmi, trojosovým portikom a mohutnou kupolou, akú poznáme dodnes. Rovnaký gróf dal upraviť aj priľahlý park a v roku 1805 doplniť sochu sv. Jána Nepomuckého.
Od roku 1890 patrilo panstvo Habsburgovcom – arciknieža Jozef August Habsburský zveľadil zámok aj jeho okolie, zrušil hospodárske budovy v blízkosti kaštieľa, rozšíril park, dal založiť viacero jazierok a v roku 1910 postaviť secesný poľovnícky zámok aj jazdiareň s koniarňou. Po vzniku Československa v roku 1918 prešiel majetok do rúk štátu a kaštieľ sa stal letným sídlom prezidenta republiky. Tunajšie prostredie si mimoriadne obľúbil práve Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý sem počas svojho pôsobenia pravidelne prichádzal na oddych a jazdu na koni.
