Na vyvýšenom mieste pod vrchom Veľká Morda, na juhozápadnom okraji obce Sazdice v Honte, stojí malý gotický kostol svätého Mikuláša. Zvonka pôsobí nenápadne – jednoloďová stavba s kamennými opornými piliermi a sanktusníkom na streche. Vo vnútri však ukrýva nástenné maľby, ktoré odborníci rátajú medzi najcennejšie stredoveké maľby na Slovensku aj v širšom priestore severne od Álp. Namaľoval ich majster pozvaný priamo z Talianska v poslednej tretine 14. storočia a v ich štýle sa popri gotike ozývajú už aj prvky ranej renesancie.
História
Obec sa v písomných prameňoch prvýkrát spomína v roku 1261. Ranogotický kostol vznikol v rokoch 1330 – 1351, teda v druhej tretine 14. storočia. Jeho staviteľom bol pravdepodobne Gekmin, muž z okolia dvora kráľa Karola Róberta, ktorý dal interiér aj vymaľovať. Od roku 1352 patrili Sazdice Jakubovi Saracénovi talianskeho pôvodu, ďalšiemu mužovi z kráľovského dvora – práve on zrejme priviedol z Talianska maliara, ktorý kostol vyzdobil freskami. Fara sa spomína v roku 1397, kostol aj s jeho zasvätením v listine z roku 1414.
Začiatkom 16. storočia pribudla na severnej strane neskorogotická sakristia, približne rovnako veľká ako presbytérium. V období reformácie kostol istý čas užívali protestanti. V 18. storočí ho barokovo upravili – prestavali nestabilnú klenbu presbytéria, položili novú dlážku, pribudli nové oltáre a stredoveké maľby zmizli pod omietkou. Pri veľkej oprave v rokoch 1897 – 1900 fresky v roku 1898 odkryli a zreštauroval ich Štefan Groh. V roku 1932 pribudla na západnej strane predsieň; starší plán predĺžiť loď a postaviť vežu sa neuskutočnil. Kostol poškodila delostrelecká paľba v roku 1945 a v roku 1963 ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
Obnova trvala desaťročia: v rokoch 1988 – 1993 opravili stavbu, v rokoch 2000 – 2007 reštaurovali fresky a v rokoch 2008 – 2019 tu prebiehali architektonické, archeologické a reštaurátorské výskumy. Obnovu exteriéru aj interiéru dokončili v roku 2023. Reštaurovanie malieb v tom roku získalo výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá a o kostole vyšla samostatná kniha.
Talianske fresky
Maľby sú urobené pravou freskovou technikou, teda do vlhkej omietky, a maliar si kompozície vopred presne geometricky narysoval. Výjavy nie sú prevzaté z predlôh, ide o pôvodné kompozície, v ktorých je cítiť vplyv Giottovej školy. Autorstvo zostáva otvorené – staršie teórie spájali maľby s menami Niccolò di Tommaso či Masolino, novšie bádanie sa prikláňa k majstrovi, ktorý pôsobil v Lombardii.
Kristus s dvanástimi apoštolmi – najlepšie zachovaná časť výzdoby na južnej a východnej stene presbytéria a na víťaznom oblúku.
Stigmatizácia svätého Františka z Assisi – výjav prijatia Kristových rán, ďalší z hlavných motívov presbytéria.
Posledný súd – zlomky staršej vrstvy maľby z druhej tretiny 14. storočia na východnej stene s Kristom v mandorle obklopenom anjelmi.
Sedília – výklenok na sedenie s polkruhovým oblúkom v južnej stene presbytéria, zdobený figurálnou maľbou.
Pôvodne boli vymaľované aj steny lode, tam sa však zachovalo len málo omietky so slabými stopami farby.
Architektúra
Kostol je malý: loď meria zvonka asi 10 × 8 až 8,5 metra, takmer štvorcové presbytérium 5,5 × 6,5 metra a celá stavba je dlhá 19,5 metra. Múry z lomového kameňa sú hrubé asi 80 centimetrov, nárožia a detaily sú z opracovaného kameňa. Presbytérium aj sakristiu kryje krížová rebrová klenba, loď má rovný drevený strop. V sakristii sa našli konsekračné kríže, vo východnej stene presbytéria je kamenné pastofórium – výklenok na uchovávanie Eucharistie. Do kostola sa vchádza profilovaným gotickým južným portálom. Jeho nezvyčajná výška je dôsledkom toho, že terén pred ním znížili približne o 124 centimetrov. Okná sú úzke a lomené, jedno z okien presbytéria má kružbu v tvare trojlístka.
Ako sa tam dostať
Sazdice ležia v okrese Levice, asi 16 kilometrov západne od Šiah. Kostol stojí na otvorenom priestranstve na juhozápadnom okraji obce, na úpätí vrchu Veľká Morda, v blízkosti rastú gaštany.
Praktické informácie
Vstup: kostol je filiálnym kostolom rímskokatolíckej farnosti Demandice a slúži nedeľným bohoslužbám, počas ktorých je prístupný.
Pamiatková ochrana: národná kultúrna pamiatka od roku 1963.
