Kde inde na Slovensku môžete stáť na mieste, kde sa ľudia s malými prestávkami usádzali od mladšej doby kamennej až po stredovek? Na okraji mestskej časti Nitriansky Hrádok pri Šuranoch (okres Nové Zámky), v mieste zvanom Zámeček, leží jedno z najvýznamnejších a najbohatšie preskúmaných pravekých nálezísk v strednej Európe. Vďaka mimoriadnemu množstvu a hodnote nálezov si vyslúžilo prezývku Slovenská Trója. Archeologická lokalita s rozlohou takmer 15 hektárov sa rozprestiera na terase nad riekou Nitrou a je národnou kultúrnou pamiatkou.
Prečo Slovenská Trója
Prirovnanie k slávnej Tróji nie je náhodné. Zámeček ležal pri sútoku Nitry a Starej Nitry a pôvodne išlo o takzvaný tell – umelý pahorok, ktorý postupne narastal z vrstiev po sebe nasledujúcich osídlení, podobne ako pahorok ukrývajúci antickú Tróju. Vyčnieval 6 – 7 metrov nad okolitý terén. Žiaľ, v rokoch 1956 – 1959 ho s výnimkou fragmentu západného valu zničili regulačné práce na toku rieky Nitry. Názov lokalite dala menšia protiturecká pevnosť, ktorá tu stála v 17. storočí.
Vrstvy dávnej minulosti
Výskumy, ktoré tu prebiehajú už od prvej polovice 20. storočia, odkryli sídliská a pohrebiská viacerých pravekých kultúr – od neolitickej lengyelskej kultúry cez eneolitickú bolerázsku skupinu a badenskú kultúru, pre ktorú bol Zámeček dôležitým kultovým miestom, až po kultúru Kosihy-Čaka. Najvýznamnejšie obdobie zažila lokalita v 16. storočí pred n. l., keď tu sídlil ľud maďarovskej kultúry doby bronzovej. Nasledovalo laténske osídlenie z mladšej doby železnej s keltskými a dáckymi nálezmi, germánske a slovanské sídlisko zo 6. storočia, veľkomoravské osídlenie so štvorcovými zahĺbenými obydliami a napokon sídlisko z 12. – 13. storočia. Táto neobyčajná kontinuita robí zo Zámečku učebnicový príklad toho, ako sa na jednom mieste striedali kultúry v priebehu niekoľkých tisícročí.
Prvé vykopávky tu robil v 20. rokoch 20. storočia zakladateľ slovenskej archeológie Ján Eisner. Najrozsiahlejší výskum viedol v rokoch 1948 – 1960 Anton Točík, najprv v spolupráci s pražským archeologickým ústavom, neskôr ako záchranný výskum Archeologického ústavu SAV v Nitre pred reguláciou rieky. Pri výskumoch sa tu podarilo získať približne desaťtisíc predmetov a ich zlomkov, ktoré dnes uchovávajú múzeá v Bratislave, Nitre, Bojniciach a Martine.
Hrádocká venuša
Najslávnejším nálezom z lokality je takzvaná Hrádocká venuša – hlinená soška sediacej ženy na stolčeku vysoká približne 27 centimetrov, vypálená do tehlovočervena. Patrí k lengyelskej kultúre mladšej doby kamennej a datuje sa zhruba do 5. – 4. tisícročia pred n. l. Je vzácnym dokladom kultu Magna Mater (Veľkej matky) a radí sa medzi najznámejšie archeologické nálezy na Slovensku. Našiel ju vtedy študent a brigádnik Vendelín Laca, rodák zo Šurian. Originál je uložený v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi, kópie sošky sú vystavené vo viacerých múzeách. Mnohí si ju pamätajú aj z bežného obehu – v rokoch 1993 – 2008 zdobila slovenskú dvojkorunovú mincu.
Zväčšená, viac ako dvojmetrová replika od šurianskeho rodáka, akademického sochára Jaroslava Gubrica, stojí od konca 90. rokov v malom parčíku v strede Nitrianskeho Hrádku, uprostred megalitického polkruhu, ktorý má navodiť pravekú atmosféru.
Čo tam nájdete dnes
Na lokalite postupne vzniká archeopark. Jeho prvú etapu tvorí sedem informačných panelov – jeden uvítací a šesť náučných – ktoré vám priblížia život na Zámečku v jednotlivých obdobiach aj príbeh Hrádockej venuše. Archeopark vznikol z iniciatívy študenta šurianskeho gymnázia a miestneho občianskeho združenia Šurianski jazdci. Samotná lokalita je voľne prístupná popri toku rieky Nitry. Do budúcna sa plánuje rozšírenie archeoparku o repliky pravekých obydlí a malý amfiteáter, ktoré by mali dávny život na tomto mieste priblížiť ešte názornejšie.
Praktické informácie
- Lokalita je voľne prístupná celoročne a bez vstupného, prehliadka je individuálna.
- Najvhodnejšia je návšteva pri peknom počasí spojená s prechádzkou popri rieke Nitre; počítajte s tým, že ide o terén v prírode, nie o upravený areál.
- Šurany sú významnou železničnou križovatkou, takže sa sem pohodlne dostanete aj vlakom.
- Bližšie informácie o organizovaných prehliadkach poskytuje Mestské stredisko kultúry a športu v Šuranoch. Aktuálny stav informačných panelov a prípadné podujatia odporúčame overiť pred návštevou.
Tipy na výlety v okolí
Po prehliadke Zámečku sa zastavte pri pamätníku Hrádockej venuše v Nitrianskom Hrádku. V Šuranoch si môžete pozrieť bývalú ortodoxnú synagógu z roku 1916 s nádhernou secesnou a maurskou fasádou, v ktorej dnes sídli Mestské múzeum, a Kostol sv. Štefana Prvomučeníka so zachovaným barokovým dvojvežovým priečelím. Milovníkov prírody poteší chránený areál Šurianske slaniská s vzácnou slanomilnou flórou. Do Nových Zámkov je to odtiaľto len 13 kilometrov.
