V lese pod vrchom Mativka, tesne pred obcou Vyšný Komárnik, sa medzi stromami krčia zrubové zemľanky s úzkymi vchodmi. V novembri 1944 tu sídlil štáb 3. československej brigády 1. československého armádneho zboru v ZSSR a odtiaľto sa riadili boje o východ z Karpát. Bunkre sú súčasťou národnej kultúrnej pamiatky Dukelské bojisko a patria k najautentickejším miestam, kde si možno predstaviť každodenný život vojakov na fronte – oveľa tichšie a menej navštevované ako samotný pamätník na Dukle.
História a zaujímavosti
Karpatsko-duklianska operácia, ktorá sa začala 8. septembra 1944 na pomoc Slovenskému národnému povstaniu, trvala do 28. októbra 1944 a bola najkrvavejšou bitkou východného frontu spojenou s územím Slovenska. Po jej skončení a na začiatku bojov východoslovenskej operácie sa štáb 3. brigády, ktorej velil brigádny generál Karel Klapálek, usadil v lese Mativka. Zostal tu od 18. do 24. novembra 1944.
Zo štábu sa organizoval boj o východ z Karpát, zabezpečovala sa súčinnosť so susednými sovietskymi jednotkami a ochrana ľavého krídla československého zboru i 38. sovietskej armády. Pre nedostatok vhodného miesta boli v malom priestore pri štábe sústredené aj delostrelecké batérie 1. a 3. čs. brigády a 305. streleckej divízie – ich paľba paradoxne ohrozovala prácu i bezpečnosť samotného štábu. Ochranu zabezpečovalo aj mínometné postavenie na susednej lúke, kde donedávna stál 120 mm plukovný mínomet; ten dnes nájdete pri vyhliadkovej veži na Dukle.
Vojaci stavali zemľanky ručne, bez akejkoľvek techniky, pod nepriateľskou paľbou a v nepriaznivom počasí – a začínali bez toho, aby vedeli, ako dlho tu zostanú. Do jedného úkrytu sa zmestilo 8 až 10 mužov. Kvalitné drevo zničilo delostrelecké ostreľovanie, a tak sa stavalo z toho, čo bolo poruke; dobové fotografie preto ukazujú bunkre trochu inak, než vyzerajú dnes.
