Tri odstupňované šindľové strechy s cibuľovitými baňami, ktoré sa dvíhajú nad babincom, loďou a svätyňou ako učebnicová ukážka lemkovskej cerkvi – Chrám svätého Mikuláša v Bodružali na miernom kopčeku nad obcou pri Svidníku stojí od roku 1658 a je najstarším z ôsmich drevených chrámov Slovenska zapísaných v UNESCO. Spolu so siedmimi ďalšími karpatskými cerkvami ho v roku 2008 zapísali do Zoznamu svetového dedičstva ako súčasť série „Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka“.
História a architektúra
Chrám bol postavený v roku 1658 a patrí medzi vôbec najstaršie dochované drevené chrámy na našom území. Predstavuje takzvaný lemkovský typ karpatskej cerkvi, postavenej bez použitia kovových klincov vo vonkajšej konštrukcii, zo zrubu jedľového a smrekového dreva. Pôdorys tvoria tri na seba nadväzujúce priestory – vstupný babinec, priestrannejšia loď a svätyňa oddelená ikonostasom, pričom nad každou časťou sa dvíha samostatná, postupne odstupňovaná šindľová strieška zakončená cibuľovitou baňou a kovaným krížom. Vďaka vyváženej, takmer učebnicovej proporcionalite je chrám považovaný za jeden z architektonicky najčistejších príkladov lemkovskej cerkevnej architektúry v regióne.
Chrám stojí na najvyššom návrší obce, na východnom svahu vrchu Pelepeč. Tri štvorcové priestory zoradené v jednej osi symbolizujú Svätú Trojicu; najvyššia, západná veža nad babincom ukrýva zvony, z ktorých najstarší pochádza z roku 1759. Od roku 1968 do polovice 90. rokov 20. storočia chrám slúžil pravoslávnym aj gréckokatolíckym veriacim, dnes len gréckokatolíkom. V 90. rokoch prešiel rozsiahlou obnovou, pri ktorej reštaurátori v rokoch 1990 – 1995 obnovili nástenné maľby aj ikony, ďalšia oprava nasledovala v rokoch 2003 – 2004. Za chrámom stojí pamätník asi 400 vojakov z prvej svetovej vojny, ktorí sú pochovaní na miestnom cintoríne – Bodružal patrí k obciam, ktoré ťažko zasiahli boje oboch svetových vojen.
